Paríž/Bratislava 4. júna (TASR) – Marťanské mesiace Fobos a Deimos môžu byť kométami zachytenými gravitáciou Červenej planéty, prípadne môžu byť dvomi časťami jedného telesa. Vyplýva to zo štúdie, ktorá skúmala doposiaľ nepublikované fotografie Marsu. TASR informuje na základe správy servera Live Science.

Pôvod mesiacov Marsu dlhodobo vzbudzuje záujem astronómov. Časť vedcov sa domnievala, že obe telesá pochádzajú z pásu asteroidov medzi Jupiterom a Marsom a zachytila ich gravitácia planéty. Dôvodom je zloženie oboch mesiacov pripomínajúce tieto asteroidy, simulácie však nedokázali replikovať spôsob ich zachytenia tak, aby okolo planéty obiehali po takmer kruhovej dráhe.

Podľa inej hypotézy oba mesiace vznikli po veľkom náraze do planéty podobne ako náš Mesiac. Fobos má však iné zloženie ako Mars, tento spôsob vzniku oboch telies je preto tiež nepravdepodobný.

Skúmanie marťanských mesiacov je hlavným cieľom misie Martian Moons eXploration (MMX), ktorú na rok 2026 pripravuje Japonská agentúra pre výskum vesmíru (JAXA). Jednou z vedúcich vedkýň misie a zároveň hlavnou autorkou novou štúdie je profesorka astronómie Sonia Fornasierová z Université Paris Cité (UPC). Štúdia je dostupná v elektronickom archíve preprintov vedeckých prác arXiv a jej vydanie pripravuje vedecký žurnál Astronomy and Astrophysics.

Fornasierová s ďalšími vedcami počas plánovania trasy sondy v rámci prípravy misie MMX narazila na približne 300 nezverejnených fotografií nasnímaných v roku 2003 sondou Mars Express. Na obežnú dráhu Marsu ju vyslala Európska vesmírna agentúra (ESA).

Vedci fotometrickou analýzou fotografií zistili, že povrch Fobosu neodráža slnečné svetlo rovnomerne, ale že niektoré jeho oblasti, napríklad severovýchodný okraj krátera Stickney, sú výrazne reflexívnejšie ako iné časti. Povrch Fobosu je tiež výrazne svetlejší, ak naň dopadá svetlo vysielané Slnkom v zenite – ide o Seelingerov jav charakteristický pre mnohé objekty v slnečnej sústave nepokryté atmosférou. Zenit (nadhlavník) je bod s výškou +90 stupňov a jeden z pólov horizontálnej súradnicovej sústavy, jeho opakom je nadir (podnožník). Hviezda alebo iné nebeské teleso v zenite sa nachádza priamo nad pozorovateľom.

Analýza tiež ukázala, že povrch Fobosu je pórovitý, akoby tvorený pieskom. Vedci preto usudzujú, že jeho povrch zrejme pokrýva hrubá vrstva prachu z drsných častíc a ich tiene sa pri priamom osvetlení strácajú.

Všetky tieto vlastnosti boli zistené aj u komét gravitačne ovplyvňovaných Jupiterom. Medzi ne patrí aj kométa 67P, ktorú v roku 2016 podrobne skúmala európska misia Rosetta. Zarážajúco vysoká podobnosť fotometrických vlastností Fobosu a kométy 67P doviedla autorov štúdie k názoru, že Fobos je zrejme kométa zachytená Marsom.

Výsledky štúdie môžu mať podľa Fornasierovej zásadný význam aj pre Deimos. Jej tím sa na ich základe domnieva, že oba mesiace v minulosti boli jedným telesom, ktoré roztrhla marťanská gravitácia.

"Ak sú marťanské mesiace skutočne zachytené kométy, dokazuje to, že terestrické planéty ich dokážu zachytiť," vyhlásila Fornasierová. Astronómka sa domnieva, že niektoré mesiace plynného obra Saturnu pochádzajú z Kuiperovho pásu rovnako ako mnohé kométy, vedci však takýto mesiac obiehajúci kamennú planétu podobnú Zemi zatiaľ nenašli.

Aj teória o kométovom pôvode Fobosu a Deimosu má svoje úskalia, napríklad percento rozptýleného svetla sa nezhoduje s kométami. Najlepšiu príležitosť na získanie definitívnych odpovedí o pôvode oboch mesiacov preto predstavuje misia MMX, ktorá bude skúmať vzorky Fobosu.