Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

Mŕtve drevo jedlí v pralese Udava farbí pôdu na červeno

Ilustračné foto. Foto: TASR - Milan Kapusta

Prales Udava, rozprestierajúci sa na ploche 455,79 hektára, sa nachádza v slovensko-poľskom pohraničí, v katastrálnom území obce Osadné v Sninskom okrese.

Osadné 23. júla (TASR) - Mŕtve drevo jedlí v pralese Udava v Poloninách farbí pôdu na červeno. Do pralesa tvoreného predovšetkým prírodnou rezerváciou (PR) Udava a PR Rydošová, ktorý je spomedzi slovenských komponentov svetového prírodného dedičstva s názvom Staré bukové lesy a pralesy Karpát a iných regiónov Európy najneskôr zapísaným do zoznamu UNESCO, umožňujú verejnosti prístup dva turistické chodníky. Pre TASR to potvrdila Iveta Buraľová zo Správy Národného parku Poloniny.

Prales Udava, rozprestierajúci sa na ploche 455,79 hektára, sa nachádza v slovensko-poľskom pohraničí, v katastrálnom území obce Osadné v Sninskom okrese. Podľa Buraľovej tvorí ucelený komplex zachovalých jedľovo-bukových porastov. "Je výnimočný dynamickou prirodzenou obnovou jedle, je zárukou stabilizácie jedľovo-bukových ekosystémov a ich zachovania pre budúce generácie," ozrejmila s tým, že v území sú zastúpené aj vzácne listnáče, ako javor horský, javor mliečny či jaseň štíhly.

Je to však práve jedľa a jej mŕtve drevo, ktorá spôsobuje charakteristické červené sfarbenie pôdy. "Rozklad a odumieranie jedle je sprevádzané vznikom špecifického substrátu, červenej hniloby, ktorý môžeme v pralese Udava pozorovať. Červené zafarbenie súvisí s rozpadom celulózy a ďalších polysacharidov," vysvetlila environmentalistka. Ako doplnila, v Udave je možné pozorovať nielen ležiace rozkladajúce sa stromy, ale i stojace. Tie sú suchšie, viac oslnené a ich rozklad je pomalší. Mŕtve drevo podľa Buraľovej slov predstavuje živý organizmus, dynamicky sa meniaci a vytvárajúci neustále nové podmienky pre život ďalších tisícok organizmov. Ovplyvňuje tiež mikroklímu, spevňuje svahy a zabraňuje pôdnej erózii, vytvára podmienky pre regeneráciu drevín, zadržiava kysličník uhličitý.
Ilustračná snímka
Foto: TASR - Milan Kapusta

Prales Udava poskytuje dostatok potravných a úkrytových možností pre vzácne bezstavovce, menšie i väčšie stavovce vrátane veľkých šeliem, priaznivé podmienky pre život tu majú rôzne druhy obojživelníkov a plazov, na hniezdenie vtáky. "Územie patrí do lovného teritória orla skalného," doplnila environmentalistka.

Do Udavy vedie z obce Osadné žltou farbou značený medzinárodný lesnícky náučný chodník Udava – Solinka. "Trasa vedie na slovensko-poľskú hranicu, na Balnicu, kde je lákavou turistickou atrakciou premávajúca Bieščadská úzkokoľajka z 19. storočia," priblížila Buraľová. Druhou pre verejnosť prístupnou trasou je červený turistický chodník vedúci hlavným karpatským hrebeňom z Novej Sedlice.

Slovenská časť komplexu Starých bukových lesov a pralesov Karpát a iných regiónov Európy s celkovou rozlohou jadrovej zóny približne 4450 hektárov sa nachádza na území Národného parku Poloniny a Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Okrem pralesa Udava ju tvorí Havešová, Rožok, Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat.