
Zatmenia Slnka, najmä úplné a prstencové, ľudí fascinovali už od nepamäti a nie je sa čomu čudovať.
Autor TASR
Bratislava 15. januára (TASR) – Denná i nočná obloha prináša množstvo pôsobivých úkazov. Jeden z nich sa odohral 15. januára 2010, keď nastalo najdlhšie prstencové zatmenie Slnka v 21. storočí. Trvalo 11 minút a 8 sekúnd a bolo viditeľné z Indického oceánu, uvádza NASA. TASR pri príležitosti 15. výročia tejto udalosti prináša výberový textový prehľad faktov o zatmeniach Slnka.
Zatmenia Slnka, najmä úplné a prstencové, ľudí fascinovali už od nepamäti a nie je sa čomu čudovať. Ľudia v minulosti pripisovali premenu jasného dňa na temnú noc a následné opätovné nastolenie vlády svetla pripisovali zvyčajne moci a hnevu bohov a hľadeli na tieto úkazy s úžasom a zrejme aj nemalou dávkou bázne a strachu. Dnes už je vďaka vede známe, ako zatmenia vznikajú, čo ich spôsobuje a dajú sa dokonca aj veľmi presne predpovedať. Napriek tomu však nad nimi ľudstvo neprestáva žasnúť a naďalej ho fascinujú.
Prírodný úkaz, ktorý sa označuje ako zatmenie Slnka, vzniká vďaka vzájomnému pohybu troch vesmírnych telies - Slnka, Mesiaca a Zeme. Úplné zatmenie vzniká vtedy, keď sa Slnko, Mesiac a Zem zoradia do jednej priamky a Mesiac vrhne na povrch Zeme tieň. Tam, kde dopadne úplný tieň, "umbra", sa zdanlivý priemer mesiaca zdá byť väčší ako priemer Slnka na oblohe, a Mesiac nakrátko zablokuje všetko slnečné svetlo.
Umbra však dokáže pokryť iba malú oblasť povrchu. Okolo nej sa nachádza oblasť polotieňa zvaná "penumbra" umožňujúca sledovať čiastočné zatmenie Slnka. Veľkosť zakrytej časti slnečného disku závisí od vzdialenosti pozorovateľa od umbry – čím je pozorovateľ k umbre bližšie, tým je zakrytá časť Slnka väčšia.
Špeciálnou kategóriou čiastočných zatmení Slnka sú prstencové zatmenia. Mesiac pri nich celý prechádza popred disk Slnka, no nedokáže našu hviezdu celkom zakryť, pretože sa nachádza príliš ďaleko od Zeme. Pri tomto type zatmení preto okolo Mesiaca zostáva úzky žiariaci kruh Slnka. Oblasť tieňa, z ktorej možno pozorovať prstencové zatmenia Slnka, sa označuje ako "antumbra".
O pradávnej fascinácií ľudí zatmeniami Slnka svedčí množstvo historických záznamov z celého sveta. Potenciálne najstarším môžu byť petroglyfy v Loughcrew Megalithic Monument v okrese Meath v Írsku. Podľa amerického Národného ústavu pre letectvo a vesmír (NASA) môžu byť špirálové a kruhové petroglyfy, teda obrazy vytvorené na povrchu kameňa dlabaním, tesaním, rezaním či obrusovaním, záznamom zatmenia Slnka z 30. novembra 3340 pred n. l. Úrad však dodáva, že vedci o význame obrazcov naďalej polemizujú.
Najstarším zaznamenaným zatmením Slnka bolo zatmenie pozorované 5. marca 1233 pred n. l. v meste Ugarit na území dnešnej Sýrie. Vedci k dátumu dospeli na základe analýzy hlinenej tabuľky objavenej v roku 1948 v ruinách Ugaritu. Pôvodne sa predpokladalo, že zatmenie sa odohralo 3. mája 1375, teda takmer o 141 rokov skôr.
Úplné zatmenie Slnka môže podľa výpočtov NASA teoreticky najdlhšie trvať sedem minút a 32 sekúnd. Dosiaľ sa mu podľa výpočtov NASA najviac priblížilo zatmenie z 15. júna 743 pred n. l. – trvalo sedem minút a 28 sekúnd a bolo ho možné pozorovať vo vodách Indického oceánu pri pobreží dnešnej Kene a Somálska.
Veľmi dlhé zatmenie Slnka bolo pomerne nedávno možné pozorovať aj 30. júna 1973 v africkej púšti Sahara neďaleko trojmedzia Alžírska, Mali a Nigeru. Trvalo sedem minút a štyri sekundy.
Zatiaľ posledné dobre pozorovateľné prstencové zatmenie Slnka sa odohralo 14. októbra 2023. Bolo viditeľné zo západu USA, strednej Ameriky, Kolumbie a Brazílie, píše server Space.com.
Z územia Slovenska bolo zatiaľ posledné čiastočné zatmenie Slnka možné pozorovať 25. októbra 2022. Mesiac počas neho zakryl 42 až takmer 50 percent slnečného kotúča v závislosti od stanovišťa pozorovateľa. Najmenšiu časť zakrýval na juhozápade krajiny, najväčšiu na severovýchode.
Posledné úplné zatmenie Slnka viditeľné z územia Slovenska určite nemá žiadnych žijúcich pamätníkov – odohralo sa totiž 7. augusta 1842. Najbližšie nastane až 10. júla 2135.
V živej pamäti nepochybne zostalo zatmenie Slnka z roku 1999, konkrétne z 11. augusta. Mesiac vtedy na niekoľko minút zakryl približne 99 percent Slnka, úplné zatmenie však na slovenskom území nenastalo. Pás totality, teda dráha umbry putujúcej po povrchu Zeme, viedol vtedy Maďarskom a mnoho ľudí sa tam vtedy vydalo úplné zatmenie Slnka pozorovať.
Prstencové zatmenia Slnka z územia Slovenska najbližšie nastane až 13. júla 2075. Avšak už tento rok, konkrétne 29. marca 2025 približne o 11. hodine a 43. minúte, bude zo Slovenska možné pozorovať čiastočné zatmenie Slnka. Mesiac ale zakryje iba malú časť v pravej hornej časti slnečného disku. V roku 2026 bude možné pozorovať úplné zatmenie Slnka v Európe. Nastane 12. augusta a pás totality prejde cez Island, juh Francúzska a sever Španielska.
Zatmenia Slnka človeka fascinovali po tisíce rokov a neprestávajú ho fascinovať ani v súčasnosti. Svedčia o tom nielen záznamy v podobe petroglyfov, hlinených tabuliek či starých rukopisov, ale aj diela modernej popkultúry ako napríklad film 2001: Vesmírna odysea, začínajúci sa dlhou scénou so zatmením Slnka, prípadne film Jastrabia žena, kde je zatmenie Slnka v samom centre zápletky filmu. Možno preto predpokladať, že zatmenia Slnka budú ľudí naďalej fascinovať aj v menej či viac vzdialenej budúcnosti.
Zatmenia Slnka, najmä úplné a prstencové, ľudí fascinovali už od nepamäti a nie je sa čomu čudovať. Ľudia v minulosti pripisovali premenu jasného dňa na temnú noc a následné opätovné nastolenie vlády svetla pripisovali zvyčajne moci a hnevu bohov a hľadeli na tieto úkazy s úžasom a zrejme aj nemalou dávkou bázne a strachu. Dnes už je vďaka vede známe, ako zatmenia vznikajú, čo ich spôsobuje a dajú sa dokonca aj veľmi presne predpovedať. Napriek tomu však nad nimi ľudstvo neprestáva žasnúť a naďalej ho fascinujú.
Prírodný úkaz, ktorý sa označuje ako zatmenie Slnka, vzniká vďaka vzájomnému pohybu troch vesmírnych telies - Slnka, Mesiaca a Zeme. Úplné zatmenie vzniká vtedy, keď sa Slnko, Mesiac a Zem zoradia do jednej priamky a Mesiac vrhne na povrch Zeme tieň. Tam, kde dopadne úplný tieň, "umbra", sa zdanlivý priemer mesiaca zdá byť väčší ako priemer Slnka na oblohe, a Mesiac nakrátko zablokuje všetko slnečné svetlo.
Umbra však dokáže pokryť iba malú oblasť povrchu. Okolo nej sa nachádza oblasť polotieňa zvaná "penumbra" umožňujúca sledovať čiastočné zatmenie Slnka. Veľkosť zakrytej časti slnečného disku závisí od vzdialenosti pozorovateľa od umbry – čím je pozorovateľ k umbre bližšie, tým je zakrytá časť Slnka väčšia.
Špeciálnou kategóriou čiastočných zatmení Slnka sú prstencové zatmenia. Mesiac pri nich celý prechádza popred disk Slnka, no nedokáže našu hviezdu celkom zakryť, pretože sa nachádza príliš ďaleko od Zeme. Pri tomto type zatmení preto okolo Mesiaca zostáva úzky žiariaci kruh Slnka. Oblasť tieňa, z ktorej možno pozorovať prstencové zatmenia Slnka, sa označuje ako "antumbra".
O pradávnej fascinácií ľudí zatmeniami Slnka svedčí množstvo historických záznamov z celého sveta. Potenciálne najstarším môžu byť petroglyfy v Loughcrew Megalithic Monument v okrese Meath v Írsku. Podľa amerického Národného ústavu pre letectvo a vesmír (NASA) môžu byť špirálové a kruhové petroglyfy, teda obrazy vytvorené na povrchu kameňa dlabaním, tesaním, rezaním či obrusovaním, záznamom zatmenia Slnka z 30. novembra 3340 pred n. l. Úrad však dodáva, že vedci o význame obrazcov naďalej polemizujú.
Najstarším zaznamenaným zatmením Slnka bolo zatmenie pozorované 5. marca 1233 pred n. l. v meste Ugarit na území dnešnej Sýrie. Vedci k dátumu dospeli na základe analýzy hlinenej tabuľky objavenej v roku 1948 v ruinách Ugaritu. Pôvodne sa predpokladalo, že zatmenie sa odohralo 3. mája 1375, teda takmer o 141 rokov skôr.
Úplné zatmenie Slnka môže podľa výpočtov NASA teoreticky najdlhšie trvať sedem minút a 32 sekúnd. Dosiaľ sa mu podľa výpočtov NASA najviac priblížilo zatmenie z 15. júna 743 pred n. l. – trvalo sedem minút a 28 sekúnd a bolo ho možné pozorovať vo vodách Indického oceánu pri pobreží dnešnej Kene a Somálska.
Veľmi dlhé zatmenie Slnka bolo pomerne nedávno možné pozorovať aj 30. júna 1973 v africkej púšti Sahara neďaleko trojmedzia Alžírska, Mali a Nigeru. Trvalo sedem minút a štyri sekundy.
Zatiaľ posledné dobre pozorovateľné prstencové zatmenie Slnka sa odohralo 14. októbra 2023. Bolo viditeľné zo západu USA, strednej Ameriky, Kolumbie a Brazílie, píše server Space.com.
Z územia Slovenska bolo zatiaľ posledné čiastočné zatmenie Slnka možné pozorovať 25. októbra 2022. Mesiac počas neho zakryl 42 až takmer 50 percent slnečného kotúča v závislosti od stanovišťa pozorovateľa. Najmenšiu časť zakrýval na juhozápade krajiny, najväčšiu na severovýchode.
Posledné úplné zatmenie Slnka viditeľné z územia Slovenska určite nemá žiadnych žijúcich pamätníkov – odohralo sa totiž 7. augusta 1842. Najbližšie nastane až 10. júla 2135.
V živej pamäti nepochybne zostalo zatmenie Slnka z roku 1999, konkrétne z 11. augusta. Mesiac vtedy na niekoľko minút zakryl približne 99 percent Slnka, úplné zatmenie však na slovenskom území nenastalo. Pás totality, teda dráha umbry putujúcej po povrchu Zeme, viedol vtedy Maďarskom a mnoho ľudí sa tam vtedy vydalo úplné zatmenie Slnka pozorovať.
Prstencové zatmenia Slnka z územia Slovenska najbližšie nastane až 13. júla 2075. Avšak už tento rok, konkrétne 29. marca 2025 približne o 11. hodine a 43. minúte, bude zo Slovenska možné pozorovať čiastočné zatmenie Slnka. Mesiac ale zakryje iba malú časť v pravej hornej časti slnečného disku. V roku 2026 bude možné pozorovať úplné zatmenie Slnka v Európe. Nastane 12. augusta a pás totality prejde cez Island, juh Francúzska a sever Španielska.
Zatmenia Slnka človeka fascinovali po tisíce rokov a neprestávajú ho fascinovať ani v súčasnosti. Svedčia o tom nielen záznamy v podobe petroglyfov, hlinených tabuliek či starých rukopisov, ale aj diela modernej popkultúry ako napríklad film 2001: Vesmírna odysea, začínajúci sa dlhou scénou so zatmením Slnka, prípadne film Jastrabia žena, kde je zatmenie Slnka v samom centre zápletky filmu. Možno preto predpokladať, že zatmenia Slnka budú ľudí naďalej fascinovať aj v menej či viac vzdialenej budúcnosti.