Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 26. máj 2024Meniny má Dušan
< sekcia UNESCO a veda

Štúdia: Najjasnejší pozorovaný výbuch vo vesmíre priniesol odpovede

Na archívnej snímke zložená snímka útvaru Cassiopeia A (Cas A), ktorý je zvyškom po výbuchu veľmi hmotnej hviezdy ako supernovy. Foto: TASR/Chandra X-ray Observatory Center

Teleskopy zaznamenali explóziu v októbri 2022. Objavila sa v galaxii vzdialenej 2,4 miliardy svetelných rokov a vyžiarila svetlo všetkých vlnových dĺžok.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Vesmír 17. apríla (TASR) - Vedci objavili príčinu najjasnejšieho dosiaľ zaznamenaného záblesku svetla, no narazili pri tom na ďalšie dve ešte väčšie záhady, ktoré spochybňujú pôvod ťažkých prvkov, napríklad zlata a platiny. Štúdiu zverejnil odborný žurnál Nature Astronomy. TASR informuje na základe správy televízie BBC.

Teleskopy zaznamenali explóziu v októbri 2022. Objavila sa v galaxii vzdialenej 2,4 miliardy svetelných rokov a vyžiarila svetlo všetkých vlnových dĺžok. Najintenzívnejšie však bolo žiarenie gama, intenzívnejšia forma röntgenového žiarenia.

Záblesk žiarenia gama trval sedem minút a bol taký intenzívny, že presiahol merací rozsah prístrojov a zahltil ich. Neskôr sa podarilo zistiť, že výron bol stonásobne silnejší než čokoľvek iné, čo sa dosiaľ podarilo zaznamenať. Vedci ho preto označili skratkou BOAT (Brightest Of All Time – najjasnejší všetkých čias).

Záblesky žiarenia gama sa spájajú so supernovami, no tento výbuch sa svojou vysokou intenzitou priečil tomu, aby ho mohli vysvetliť týmto javom. Ak by to totiž bola supernova, bola by podľa aktuálne platných teórií nepredstaviteľne obrovská.

Výbuch zaznamenal aj Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST) uvedený do prevádzky len krátko predtým. Vedci to označili za veľké šťastie, pretože výbuchy tejto intenzity sa podľa matematických modelov vyskytujú iba raz za 10.000 rokov.

Keď výbuch pohasol, jeden z prístrojov JWST potvrdil, že záblesk bol skutočne výbuchom supernovy, no nie taký intenzívny, ako sa predpokladalo.

"Je možné, že záblesky žiarenia gama a supernovy nie sú navzájom priamo prepojené a že sú to dva od seba navzájom nezávislé procesy," vyhlásil jeden z vedúcich pracovníkov výskumného tímu Peter Blanchard zo Severozápadnej univerzity v americkom štáte Illinois.

Intenzita výbuchu zrejme súvisí s koncentráciou lúča vyslaného žiarenia, domnieva sa iný vedúci výskumného tímu, Tanmoy Laskar z Univerzity v Utahu. Žiarenie sa pri supernovách zvyčajne "rozprskne" do priestoru, ak je však vyslaný lúč úzky, intenzita žiarenia môže byť vyššia. Laskar označil tento lúč žiarenia za jeden z najužších dosiaľ zaznamenaných, čo potvrdzuje jeho teóriu.

Vedci však teraz musia vyriešiť ešte záhadu chýbajúcich ťažkých prvkov, ako je napríklad zlato, platina, urán alebo olovo. Jedna z teórií hovorí, že tieto prvky vznikajú pri supernovách, ktoré ich zároveň šíria do vesmíru, odkiaľ sa neskôr stávajú súčasťou planét. Výskumníci však v okolí vybuchnutej hviezdy nenašli dôkazy o prítomnosti ťažkých prvkov.

Existujú dôkazy, že ťažké prvky vznikajú pri zrážkach neutrónových hviezd. Vedci takéto zrážky označujú pojmom kilonova, no predpokladajú, že týmto spôsobom by nevzniklo dostatočné množstvo ťažkých prvkov. Autori štúdie preto chcú skúmaním zvyškov iných supernov zistiť, či existujú špecifické podmienky umožňujúce vznik ťažkých prvkov pri výbuchoch hviezd.