< sekcia UNESCO a veda

Neandertálci na Slovensku si radi pochutili na špiku z kostí

Foto: UK/Tomáš Čeklovský

Hlavným spôsobom obživy neandertálcov bol organizovaný lov.

Bratislava 3. februára (TASR) - Kone a pravdepodobne aj nosorožce spolu s ďalšími väčšími kopytníkmi ako bizóny, pratury a jelene boli hlavnými zdrojmi obživy neandertálcov na Slovensku. Vyplýva to z výskumu doktoranda Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Tomáša Čeklovského. K zaujímavostiam patrí aj to, že už neandertálci mali radi špik z kostí.

V spolupráci s ďalšími odborníkmi preskúmal Čeklovský vyše 11.500 zvieracích kostí a zubov, ako aj ich úlomkov z Prepoštskej jaskyne v Bojniciach z obdobia približne pred 40.000 rokmi. Hlavným spôsobom obživy neandertálcov bol organizovaný lov. Súviselo to s rozvojom ľudskej spoločnosti, s celkovým rozumovým vývojom človeka, ktorý viedol k zdokonaleniu výroby kamennej industrie a praktickejšiemu využívaniu ohňa. Stávali sa vo väčšej miere závislými od výsledkov lovu, pričom významnú zložku získavania obživy tvoril aj zber korienkov, rastlín a ich plodov.

Foto: UK/Tomáš Čeklovský


Na kostiach sa našli zásahy po ľudskej činnosti v podobe početných zárezov a obíjaní. Mnohé kosti sa našli aj spálené. Najčastejšie sa tieto zásahy vyskytovali na kostiach veľkých zvierat, ako sú mamut, nosorožec, pratur, bizón a kôň. "Neandertálci odrezávali z kostí časti mäsa a zámerne rozbíjali dlhé kosti za účelom získania kostnej drene. Spálenie kostí dokazuje, že mäso si mohli aj čiastočne tepelne upravovať," vysvetľuje Čeklovský.

Správu o tom, že ľudstvo pred 30.000 rokmi takmer vyhynulo a najlepšie sa vtedy držali Krováci si môžete prečítať TU.


Prepoštská jaskyňa v Bojniciach reprezentuje paleolitické osídlenie na území Hornej Nitry. Lokalitu tvorí mohutný jaskynný previs s osem metrov dlhým jaskynným priestorom v rámci travertínovej kopy, na ktorej dnes stojí Bojnický zámok. Ide o jedno z najvýznamnejších neandertálskych osídlení s micoquienskou kultúrou na území Slovenska. Prepoštskú jaskyňu používali neandertálci ako prechodné sídlisko, pričom ju mohli sezónne využívať rôzne tlupy lovcov a zberačov, ktorí sa museli adaptovať na lokálne podmienky. Osídlenia boli krátkodobé a v období neprítomnosti človeka jaskyňa slúžila pravdepodobne ako hyení brloh.

TASR informovala Andrea Földváryová z UK.