
Zástupcovia najmenšieho druhu tučniakov na svete sa síce často vracajú k partnerom z predchádzajúceho obdobia párenia, no nie je ničím neobvyklým, ak partnera vymenia a nájdu si nového.
Autor TASR
Sydney 24. januára (TASR) – Kolóniám tučniaka modrého sa lepšie darí, keď sa ich členovia menej rozvádzajú. Ak si však takéto jedince nájdu vhodnejších partnerov, z dlhodobého hľadiska môžu splodiť viac potomkov, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správ vedeckého žurnálu Ecology and Evolution a portálu Live Science.
Všeobecne panuje predstava, že tučniaky tvoria páry na celý život. Je však mylná; správanie jednotlivých druhov tučniakov sa líši.
Jedným z druhov tučniakov, ktoré si nehľadajú partnerov na celý život, je tučniak modrý (Eudyptula minor). Zástupcovia najmenšieho druhu tučniakov na svete sa síce často vracajú k partnerom z predchádzajúceho obdobia párenia, no nie je ničím neobvyklým, ak partnera vymenia a nájdu si nového. Vedci to nazývajú "tučniačí rozvod".
Medzinárodný tím vedcov z Austrálie, Nemecka a Nového Zélandu počas 13 období párenia skúmal tučniaky modré z kolónie na austrálskom ostrove Phillip Island. Ostrov neďaleko južného pobrežia krajiny je domovom najväčšej kolónie týchto tučniakov na svete – tvorí ju až 37.000 jedincov. Vedci zisťovali, ako environmentálne a spoločenské faktory, medzi ktoré patrí aj rozvod, ovplyvňovali mieru úspešnosti pri rozmnožovaní. Výsledky výskumu zverejnil 11. januára vedecký žurnál Ecology and Evolution.
Autori štúdie 13 rokov sledovali približne 1000 párov tučniakov v lokalite Penguin Parade (Tučniačie korzo) na západe ostrova. Vtáky trvalo označili podkožnými rádiolokátormi a hniezdiace búdky vybavili snímačmi, aby ich čo najmenej rušili.
Vedci zistili, že počas trvania štúdie sa "rozviedlo" takmer 250 párov. Upozorňujú však na to, že ani zachovanie páru nebolo zárukou vzájomnej vernosti.
"Počas dobrého obdobia párenia väčšinou zachovávajú vernosť svojim partnerom, no často sa objavia aj nejaké postranné techtle-mechtle. Po zlom období párenia sa môže stať, že si na ďalšie obdobie skúsia nájsť iného partnera, aby mali lepšiu šancu rozmnožiť sa," uvádza Richard Reina z Univerzity Monash v Austrálii.
Tučniaky sa podľa vedcov rozvádzajú z rôznych dôvodov, napríklad pre neúspešné rozmnožovanie. Výmena partnerov môže byť z dlhodobého hľadiska prospešná, pretože tučniaky si môžu nájsť vhodnejšieho partnera, uvádzajú vedci.
Problémy nastávajú v momente, keď sa pre výmenu partnerov rozhodne priveľa tučniakov naraz, píše Live Science. Hľadanie vhodného partnera a dvorenie nejaký čas trvá a odďaľuje sa ním samotný akt párenia. Nové páry tiež podľa vedcov riskujú, že sa im nepodarí potomstvo splodiť. Dôvod je podľa autorov štúdie jednoduchý – stabilné páry, ktoré už spolu strávili istý čas, majú lepšiu šancu splodiť potomstvo.
Štúdia za najlepší indikátor úspešnosti reprodukcie označila absenciu rozvodu. Ostatné faktory, napríklad čas strávený kŕmením či povrchová teplota vody, neboli také spoľahlivé alebo konzistentné v pri predpovedaní úspešného rozmnožovania, prípadne mali na úspešnosť iba zanedbateľný vplyv.
Autori štúdie dodávajú, že z výsledkov jasne vyplýva potreba komplexného prístupu k výskumu úspešnosti rozmnožovania morského vtáctva, ktorý okrem environmentálnych faktorov bude skúmať aj správanie jednotlivcov a sociálnu dynamiku.
"Výsledky tiež naznačujú, že monitorovanie miery rozvodovosti môže byť cenným neinvazívnym nástrojom na sledovanie trendov v rozmnožovaní morských vtákov najmä u populácií zápasiacich s meniacimi sa environmentálnym podmienkami," uvádzajú autori štúdie.
Všeobecne panuje predstava, že tučniaky tvoria páry na celý život. Je však mylná; správanie jednotlivých druhov tučniakov sa líši.
Jedným z druhov tučniakov, ktoré si nehľadajú partnerov na celý život, je tučniak modrý (Eudyptula minor). Zástupcovia najmenšieho druhu tučniakov na svete sa síce často vracajú k partnerom z predchádzajúceho obdobia párenia, no nie je ničím neobvyklým, ak partnera vymenia a nájdu si nového. Vedci to nazývajú "tučniačí rozvod".
Medzinárodný tím vedcov z Austrálie, Nemecka a Nového Zélandu počas 13 období párenia skúmal tučniaky modré z kolónie na austrálskom ostrove Phillip Island. Ostrov neďaleko južného pobrežia krajiny je domovom najväčšej kolónie týchto tučniakov na svete – tvorí ju až 37.000 jedincov. Vedci zisťovali, ako environmentálne a spoločenské faktory, medzi ktoré patrí aj rozvod, ovplyvňovali mieru úspešnosti pri rozmnožovaní. Výsledky výskumu zverejnil 11. januára vedecký žurnál Ecology and Evolution.
Autori štúdie 13 rokov sledovali približne 1000 párov tučniakov v lokalite Penguin Parade (Tučniačie korzo) na západe ostrova. Vtáky trvalo označili podkožnými rádiolokátormi a hniezdiace búdky vybavili snímačmi, aby ich čo najmenej rušili.
Vedci zistili, že počas trvania štúdie sa "rozviedlo" takmer 250 párov. Upozorňujú však na to, že ani zachovanie páru nebolo zárukou vzájomnej vernosti.
"Počas dobrého obdobia párenia väčšinou zachovávajú vernosť svojim partnerom, no často sa objavia aj nejaké postranné techtle-mechtle. Po zlom období párenia sa môže stať, že si na ďalšie obdobie skúsia nájsť iného partnera, aby mali lepšiu šancu rozmnožiť sa," uvádza Richard Reina z Univerzity Monash v Austrálii.
Tučniaky sa podľa vedcov rozvádzajú z rôznych dôvodov, napríklad pre neúspešné rozmnožovanie. Výmena partnerov môže byť z dlhodobého hľadiska prospešná, pretože tučniaky si môžu nájsť vhodnejšieho partnera, uvádzajú vedci.
Problémy nastávajú v momente, keď sa pre výmenu partnerov rozhodne priveľa tučniakov naraz, píše Live Science. Hľadanie vhodného partnera a dvorenie nejaký čas trvá a odďaľuje sa ním samotný akt párenia. Nové páry tiež podľa vedcov riskujú, že sa im nepodarí potomstvo splodiť. Dôvod je podľa autorov štúdie jednoduchý – stabilné páry, ktoré už spolu strávili istý čas, majú lepšiu šancu splodiť potomstvo.
Štúdia za najlepší indikátor úspešnosti reprodukcie označila absenciu rozvodu. Ostatné faktory, napríklad čas strávený kŕmením či povrchová teplota vody, neboli také spoľahlivé alebo konzistentné v pri predpovedaní úspešného rozmnožovania, prípadne mali na úspešnosť iba zanedbateľný vplyv.
Autori štúdie dodávajú, že z výsledkov jasne vyplýva potreba komplexného prístupu k výskumu úspešnosti rozmnožovania morského vtáctva, ktorý okrem environmentálnych faktorov bude skúmať aj správanie jednotlivcov a sociálnu dynamiku.
"Výsledky tiež naznačujú, že monitorovanie miery rozvodovosti môže byť cenným neinvazívnym nástrojom na sledovanie trendov v rozmnožovaní morských vtákov najmä u populácií zápasiacich s meniacimi sa environmentálnym podmienkami," uvádzajú autori štúdie.