Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. júl 2024Meniny má Kamila
< sekcia UNESCO a veda

Nobelista Lehn: Pre mladých vedcov je najdôležitejšia motivácia

Na snímke sprava laureát Nobelovej ceny za chémiu profesor Jean-Marie Lehn, dekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU (FCHPT STU) Anton Gatial a laureát Nobelovej ceny za chémiu profesor Bernard Lucas Feringa počas zasadnutia Vedeckej rady STU a udelenia titulu doctor honoris causa v Bratislave 15. marca 2023. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Výskum profesora Lehna má praktické využitie napríklad vo farmaceutickom priemysle.

Bratislava 27. apríla (TASR) - Vzdelávanie mladých vedcov je dôležité, no podstatnejšia je motivácia, keďže práve výskumníci z vedecky menej rozvinutých krajín majú "oveľa väčší hlad" po bádaní. Pre TASR to povedal francúzsky chemik Jean-Marie Lehn, ktorý v roku 1987 získal Nobelovu cenu za chémiu a v marci mu na pôde Slovenskej technickej univerzity v Bratislave udelili titul doctor honoris causa.

Jean-Marie Lehn, ktorý je emeritným profesorom na Štrasburskej univerzite, kde v súčasnosti vedie Katedru chémie zložitých systémov, dostal v roku 1987 Nobelovu cenu za chémiu za vývoj a použitie molekúl so štruktúrne špecifickými interakciami vysokej selektivity spolu s Donaldom Cramom a Charlesom Pedersenom.

"Supramolekulárna chémia, ktorou sa zaoberám, skúma to, ako sa molekuly navzájom rozpoznávajú. Fungujú na princípe tzv. zámku a kľúča, čiže majú určité tvary, vďaka ktorým do seba dokážu – alebo nedokážu – zapadnúť," vysvetľuje podstatu svojho výskumu Lehn. Jeho tím následne skúmal, ako túto vzájomnú zhodu molekúl zefektívniť, aby si spolu čo najlepšie sadli a boli tak osožné pre ľudí.

Výskum profesora Lehna má praktické využitie napríklad vo farmaceutickom priemysle. Vedci sa "princípom zámku a kľúča" snažia lieky vymyslieť tak, aby boli čo najúčinnejšie a aby mali zároveň minimum vedľajších účinkov.

Jean-Marie Lehn opísal i to, ako sa laureátovi Nobelovej ceny po získaní ocenenia zmení život. "Človek je oveľa zaneprázdnenejší. Dostávam rôzne pozvania, aby som prednášal na konferenciách či univerzitách. Hoci som už na dôchodku, stále pracujem, preto nemôžem byť všade a musel som sa naučiť povedať nie. Najlepšie však je, že sa pri zahraničných cestách nemusím o nič starať, na všetko mám ľudí. Čiže byť laureátom Nobelovej ceny rozhodne nie je zlý pocit," zažartoval chemik.

Lehn tiež povedal, že v krajinách, ktoré nie sú úplne vedecky rozvinuté, je motivácia mladých vedcov náročnejšia vzhľadom na nepriaznivé podmienky. Zároveň však podotkol, že bádatelia pochádzajúci práve z takýchto krajín sú "najhladnejší" po vede: "Keď sa zrazu ocitnú v priaznivých vedeckých podmienkach, rozvíjajú sa raketovou rýchlosťou," konštatoval.

Laureát Nobelovej ceny však priznáva, že chémia u mladých študentov často nemá dobré meno. Na školách sa totiž prezentuje ako niečo, čo sa treba učiť naspamäť. Hoci sú podľa Lehna teoretické vedomosti veľmi dôležité, keďže veda "sa nedá robiť len tak z ničoho nič", zaujímavejšie hodiny chémie na základných a stredných školách by u mladých ľudí určite podnietili väčší záujem o túto disciplínu.

"V tomto odvetví dochádza k takzvanému odlivu mozgov, čo je smutné, no v konečnom dôsledku nezáleží na tom, kde bádatelia vedu robia, ale čo a ako to robia. Nemám rád, keď sa hovorí o britskej, francúzskej, nemeckej či inej vede. Veda je spoločná pre všetkých," doplnil chemik.