Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 13. jún 2024
< sekcia UNESCO a veda

NOVINKY VO VEDE: Srdcové ochorenia v Európe a komunikácia vorvaňov

Na snímke vorvane plávajú pri pobreží Dominikánskej republiky v marci 2024. Foto: TASR/AP

Vedci zistili, že vorvane obmieňaním počtu, rytmu a tempa kliknutí vytvárajú rôzne slová.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 17. mája (TASR) - Svet vedy za posledné dni priniesol niekoľko zaujímavých a dôležitých správ. Kardiovaskulárne ochorenia spôsobujú v Európe 10.000 úmrtí denne, nová technológia môže výrazne predĺžiť výdrž batérií elektromobilov, vorvane pri komunikácii využívajú fonetickú abecedu a zomrel prvý príjemca geneticky upravenej prasacej obličky. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Kardiovaskulárne ochorenia sú príčinou 40 percent úmrtí v Európe, uviedla v stredu Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Európanov zároveň vyzvala na zníženie príjmu soli.

Srdcovo-cievne ochorenia spôsobujú 10.000 úmrtí denne, čo sú štyri milióny ročne. "Zavedenie cielených opatrení na zníženie príjmu soli o 25 percent by mohlo do roku 2030 zachrániť približne 900.000 životov," uviedol vo vyhlásení regionálny riaditeľ WHO v Európe Hans Kluge.

V Európe má každý tretí dospelý vo veku medzi 30 až 79 rokov hypertenziu (zvýšený krvný tlak), často spôsobenú nadmernou konzumáciou soli. Až 51 z 53 krajín v regióne má priemerný denný príjem soli vyšší ako odporúča WHO – päť gramov alebo jedna čajová lyžička. Dôvodom sú najmä spracované potraviny.

Nový kondenzátor z heteroštruktúr s až 19-násobne vyššou energetickou hustotou môže výrazne predĺžiť výdrž batérií elektromobilov a elektroniky a zároveň skrátiť čas ich nabíjania. Vedcom pri jeho objave pomohla náhoda, uvádza štúdia zverejnená v časopise Science.

Heteroštruktúra je vrstvený materiál s jednotlivými vrstvami prepojenými chemickými a nechemickými väzbami. Hrúbka jednotlivých vrstiev sa pohybuje rádovo v atómoch. Maximálna hrúbka celej štruktúry je iba 30 nanometrov – do hrúbky jedného ľudského vlasu by sa ich zmestilo približne 30.000.

Podľa autorov štúdie dokážu kondenzátory z tohto materiálu dosiahnuť až 19-násobne vyššiu energetickú hustotu ako súčasné kondenzátory. Tím vedcov tiež zaznamenal, že majú viac než 90-percentnú účinnosť, čo je v tomto odvetví rekord.

Nové kondenzátory dokážu energiu uložiť na výrazne dlhší čas, ako to bolo možné v minulosti, zároveň si však zachovávajú schopnosť náhle ju uvoľniť v prípade potreby. Snúbia tak v sebe výhody batérií a kondenzátorov.

Systém zvukovej komunikácie vorvaňov je sofistikovanejší, než vedci doteraz predpokladali. Obsahuje komplexnú vnútornú štruktúru hojne popretkávanú "zvukovou abecedou". Vedci okrem toho identifikovali aj aspekty pripomínajúce komunikačné systémy iných živočíchov vrátane ľudského jazyka, uvádza nová štúdia.

Rôzne druhy veľrýb žijúce v oceánoch využívajú na komunikáciu odlišné typy zvukových prejavov. Vorvane tuponosé ako najväčší zástupcovia bezkosticovcov komunikujú klikavými zvukmi pripomínajúcimi Morseovu abecedu.

Vorvane sú ako všetky morské cicavce veľmi spoločenské zvieratá a neodmysliteľnou súčasťou socializácie je pre ne komunikácia. Vedci z USA a Kanady podrobne analyzovali komunikáciu vorvaňov a výsledky zverejnili vo forme štúdie vo vedeckom žurnále Nature Communications.

Vedci zistili, že vorvane obmieňaním počtu, rytmu a tempa kliknutí vytvárajú rôzne "slová". Vorvane napríklad menili ich dĺžku a občas na ich koniec pridali jedno kliknutie navyše – akoby pridávali príponu.

Takmer dva mesiace po transplantácii zomrel v Spojených štátoch prvý príjemca geneticky upravenej prasacej obličky. V noci na nedeľu to vyhlásila rodina pacienta.

Príjemcom obličky bol koncom marca 62-ročný Richard Slayman. Zákrok trval štyri hodiny a vykonali ho v Massachusettskej všeobecnej nemocnici v Bostone. Chirurgovia po ňom predpokladali, že nová oblička by mala vydržať najmenej dva roky.
Na archívnej snímke z 16. marca 2024 Melissa Mattolová-Kiatosová vyberá prasaciu obličku z krabice, aby ju pripravila na transplantáciu v Massachusettskej všeobecnej nemocnici v Bostone.
Foto: TASR/AP

Prvá úspešná transplantácia prasacej obličky živému príjemcovi predstavuje prelom v oblasti tzv. xenotransplantácie, teda prenosu orgánov zo zvieraťa človeku. Zatiaľ je však pomerne riskantná, pacienti po predošlých dvoch transplantáciách prasacieho srdca v USA neprežili dlhšie než dva mesiace.

Genetická modifikácia prasacích orgánov má za cieľ znížiť riziko odmietnutia orgánu príjemcovým organizmom. Pokrok v tejto oblasti by mohol priniesť nádej množstvu pacientov čakajúcich na vhodné orgány na transplantáciu. Iba v USA sú na zozname čakateľov desaťtisíce osôb.