Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Nájdený muž mal v čase úmrtia okolo 20 rokov. Bol jedným z dvoch ľudí, ktorých kostrové pozostatky vykopali koncom 19. storočia v regióne Riňňukalns ležiacom v Lotyšsku.
Autor TASR
Washington 30. júna (TASR) - Vedci objavili v Pobaltí vôbec prvú doposiaľ známu obeť moru – človeka z neskorej doby kamennej (eneolitu) žijúceho pred približne 5000 rokmi, ktorý bol lovcom a zberačom. V jeho pozostatkoch našli zvyšky DNA z baktérie Yersinia pestis, ktorá vyvoláva túto infekčnú chorobu. S odvolaním sa na štúdiu zverejnenú v utorok v odbornom časopise Cell Reports o tom informovala agentúra AFP.
"Analýza nájdenej baktérie ukazuje, že Y. pestis sa vyvinula, skôr ako sa predpokladalo," uviedol profesor Ben Krause-Kyora z Kielskej univerzity (CAU) v Nemecku. Podľa neho a jeho kolegov sa tento bakteriálny kmeň objavil už pred 7000 rokmi, keď vzišiel zo svojho predchodcu – patogénu Yersinia pseudotuberculosis.
Nájdený muž mal v čase úmrtia okolo 20 rokov. Bol jedným z dvoch ľudí, ktorých kostrové pozostatky vykopali koncom 19. storočia v regióne Riňňukalns ležiacom v Lotyšsku.
Až do roku 2011 však nebolo známe, kde sa tieto pozostatky nachádzajú – až vtedy sa objavili v zbierke slávneho nemeckého antropológa Rudolfa Virchowa (1821–1902). Na rovnakom nálezisku v Lotyšsku boli neskôr odkryté ešte ďalšie dve pohrebiská.
Baktérii nájdenej v ľudských pozostatkoch v Lotyšsku však chýbali niektoré kľúčové gény, ako napríklad ten, ktorý by jej umožňoval prenášať sa blchami. To – ako uvádza AFP – znamená, že starobylý kmeň Y. pestis bol menej nákazlivý a smrtiaci než jeho stredoveká verzia.
Nález bol podľa Krauseho-Kyoru prekvapením: tím vedcov ho objavil, keď sekvenoval vzorky zubov a kostí spomínaných štyroch jedincov objavených v oblasti Riňňukalns, aby našiel dôkazy o ich prípadnom prepojení.
Smrť mužovi, v ktorého kostre sa Y. pestis našla, spôsobila pravdepodobne táto baktéria. Vedci sú však presvedčení, že choroba uňho mala asi pomalý priebeh. Ľudské pozostatky nachádzajúce sa v jeho blízkosti okrem toho neboli infikované a muž samotný bol pochovaný starostlivo, čo znamená, že zrejme nemal oveľa nákazlivejšiu a smrteľnejšiu respiračnú verziu morovej infekcie, nazývanú pľúcny mor. Vedci sa domnievajú, že morom sa mohol nakaziť jediným priamym kontaktom, napríklad uhryznutím hlodavca, čo by zodpovedalo i ďalším podobným nálezom.
Najstaršie typy morovej infekcie, ktoré sa mohli prenášať blchami, pochádzajú približne spred 3800 rokov, keď sa na Prednom východe a v Stredomorí začali tvoriť veľké mestá s tisíckami obyvateľov. Rastúca hustota obyvateľstva pravdepodobne spustila ďalšiu adaptáciu baktérií.
Sledovanie histórie vývoja Yersinie pestis by tak mohlo vedcom ozrejmiť, ako sa ľudský organizmus vyvíjal a prispôsoboval novým typom baktérií. Napríklad približne v rovnakom čase, ako sa formovali mestá na Prednom východe a v stredomorskej oblasti, sa začali objavovať zmeny v ľudských génoch pomáhajúce imunitnému systému vystopovať cudzie patogény. "Veľmi nás preto zaujíma ďalší výskum, ako tieto skoré infekčné choroby ovplyvnili náš dnešný imunitný systém," dodal Krause-Kyora.
"Analýza nájdenej baktérie ukazuje, že Y. pestis sa vyvinula, skôr ako sa predpokladalo," uviedol profesor Ben Krause-Kyora z Kielskej univerzity (CAU) v Nemecku. Podľa neho a jeho kolegov sa tento bakteriálny kmeň objavil už pred 7000 rokmi, keď vzišiel zo svojho predchodcu – patogénu Yersinia pseudotuberculosis.
Nájdený muž mal v čase úmrtia okolo 20 rokov. Bol jedným z dvoch ľudí, ktorých kostrové pozostatky vykopali koncom 19. storočia v regióne Riňňukalns ležiacom v Lotyšsku.
Až do roku 2011 však nebolo známe, kde sa tieto pozostatky nachádzajú – až vtedy sa objavili v zbierke slávneho nemeckého antropológa Rudolfa Virchowa (1821–1902). Na rovnakom nálezisku v Lotyšsku boli neskôr odkryté ešte ďalšie dve pohrebiská.
Baktérii nájdenej v ľudských pozostatkoch v Lotyšsku však chýbali niektoré kľúčové gény, ako napríklad ten, ktorý by jej umožňoval prenášať sa blchami. To – ako uvádza AFP – znamená, že starobylý kmeň Y. pestis bol menej nákazlivý a smrtiaci než jeho stredoveká verzia.
Nález bol podľa Krauseho-Kyoru prekvapením: tím vedcov ho objavil, keď sekvenoval vzorky zubov a kostí spomínaných štyroch jedincov objavených v oblasti Riňňukalns, aby našiel dôkazy o ich prípadnom prepojení.
Smrť mužovi, v ktorého kostre sa Y. pestis našla, spôsobila pravdepodobne táto baktéria. Vedci sú však presvedčení, že choroba uňho mala asi pomalý priebeh. Ľudské pozostatky nachádzajúce sa v jeho blízkosti okrem toho neboli infikované a muž samotný bol pochovaný starostlivo, čo znamená, že zrejme nemal oveľa nákazlivejšiu a smrteľnejšiu respiračnú verziu morovej infekcie, nazývanú pľúcny mor. Vedci sa domnievajú, že morom sa mohol nakaziť jediným priamym kontaktom, napríklad uhryznutím hlodavca, čo by zodpovedalo i ďalším podobným nálezom.
Najstaršie typy morovej infekcie, ktoré sa mohli prenášať blchami, pochádzajú približne spred 3800 rokov, keď sa na Prednom východe a v Stredomorí začali tvoriť veľké mestá s tisíckami obyvateľov. Rastúca hustota obyvateľstva pravdepodobne spustila ďalšiu adaptáciu baktérií.
Sledovanie histórie vývoja Yersinie pestis by tak mohlo vedcom ozrejmiť, ako sa ľudský organizmus vyvíjal a prispôsoboval novým typom baktérií. Napríklad približne v rovnakom čase, ako sa formovali mestá na Prednom východe a v stredomorskej oblasti, sa začali objavovať zmeny v ľudských génoch pomáhajúce imunitnému systému vystopovať cudzie patogény. "Veľmi nás preto zaujíma ďalší výskum, ako tieto skoré infekčné choroby ovplyvnili náš dnešný imunitný systém," dodal Krause-Kyora.
