Londýn 27. augusta (TASR) - Dospelý človek potrebuje denne osem hodín spánku, znel donedávna vedecký konsenzus. Ako však upozorňujú vedci z anglickej univerzity v Surrey v časopise Brain Medicine, pribúda čoraz viac dôkazov, že to nemusí byť ideálna dĺžka pre každého. Navyše, dôležitá nie je len dĺžka spánku, ale aj celkové spánkové návyky. Informuje o tom TASR na základe článku portálu The Conversation.

O tom, že dospelý človek by mal spať osem hodín denne, sa hovorí od polovice 19. storočia. Vtedy sa ujal prístup, že človek by mal osem hodín pracovať, osem využiť na svoj voľný čas a zvyšných osem hodín spať.

Aby vedci zistili, koľko ľudia prirodzene spia, skúmali spoločenstvá súčasných lovcov a zberačov, ktorých životný štýl je podobný predkom moderného človeka, aj vďaka absencii umelého osvetlenia.

Výskumníci v jednej z prvých štúdií dospeli k záveru, že obyvatelia Tanzánie, Namíbie a Bolívie spali v noci 5,7 až 7,1 hodiny. Takýto krátky spánok v ich prípade nemožno pripísať hluku z dopravy, používaniu sociálnych médií ani nadmernému vystaveniu neprirodzenému svetlu v noci. Zdá sa však, že aj kratší nočný spánok im postačoval, pretože nemali potrebu si ísť cez deň dlhšie pospať a sami sa prebúdzali zvyčajne krátko pred svitaním.

Výsledky výskumov o tom, koľko presne ľudia pred industrializáciou spávali, sa líšia v závislosti od spôsobu merania spánku, bydliska, ročného obdobia a ďalších faktorov súvisiacich so životným prostredím. Autori jednej z nedávno vypracovaných analýz odhadli, že aj pred nástupom priemyslu ľudia spávali v noci priemerne 6,4 hodiny.

Doterajšie štúdie vychádzali z predpokladu, že ľudia spia práve toľko, koľko prirodzene potrebujú. To by však vylučovalo u lovcov a zberačov stres, množstvo povinností či ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvňovať dĺžku spánku. Tiež sa nevie, či ľudia v týchto spoločnostiach trpia rovnakými zdravotnými problémami spájanými s nedostatkom spánku, aké sa vyskytujú v modernom svete. Ich kratší spánok teda nemusí byť až takým silným argumentom proti ôsmim hodinám, ako sa na prvý pohľad zdá.

Ďalšie poznatky však priniesli rozsiahle štúdie, ktoré skúmali súvislosť medzi dĺžkou spánku a zdravím v priemyselne rozvinutých spoločnostiach. Závery mnohých z nich naznačujú, že ideálny spánok môže naozaj trvať menej ako osem hodín.

Jeden nedávny výskum, ktorý rozoberal vzťah medzi spánkom a starnutím rôznych orgánov, prišiel k záveru, že optimálna dĺžka spánku je medzi 6,4 a 7,8 hodiny - v závislosti od pohlavia danej osoby a tiež konkrétnych orgánov, ktoré tým mohli byť ovplyvnené.

Veľa štúdií poukazuje na to, že ako nedostatok, tak aj nadbytok spánku má súvis s horším zdravotným stavom vrátane srdcových ochorení, mŕtvice, úpadku kognitívnych funkcií a obezity. Vedci sa ale stále nezhodujú, či priveľa spánku je príčinou, alebo, naopak, príznakom zhoršeného zdravia.

Americká nezisková organizácia National Sleep Foundation v súčasnosti odporúča, že dospelí vo veku od 26 do 64 rokov by mali spať sedem až deväť hodín denne. Vzhľadom na individuálne potreby jednotlivcov však môže byť vhodný interval v skutočnosti širší: od šiestich do desiatich hodín.

„Pravidlo ôsmich hodín je zjavne príliš zjednodušené. Ľudia potrebujú rôznu dĺžku spánku a dôležité je aj to, kedy spíme. Jednoduché posolstvo však platí naďalej: vyspite sa, kdekoľvek a kedykoľvek môžete, a príliš sa netrápte, ak máte občas zlú noc,“ píše sa v článku The Conversation.