Glasgow 7. decembra (TASR) - Naša planéta by bola plochejšia, nebyť primitívnych organizmov, ktorých pozostatky slúžili ako lubrikant umožňujúci skalám a kameňom prekonať trenie a nahromadiť sa na seba - čím vytvorili hory a pohoria. Vyplýva to z výskumu vedcov z univerzít v Aberdeene a Glasgowe v Škótsku, informoval denník The Guardian.

"Hory vzniknú, keď sa na seba nahromadia skalné dosky," povedal hlavný autor štúdie profesor John Parnell z Aberdeenu. Hromadenie skál v takom rozsahu, aký existuje na Zemi, by však podľa Parnella v dôsledku trenia nebolo možné bez maziva.

"Niečo muselo tým skalám pomôcť, aby sa mohli po sebe kĺzať," zdôraznil.

Parnell a jeho kolegovia zistili, že toto mazivo vzniklo vďaka primitívnemu planktónu, ktorý začal vo veľkej miere rásť zhruba pred dvoma miliardami rokov v dôsledku rozsiahlych klimatických zmien, ktoré mali trvalý vplyv na zemský povrch.

"Keď (tento planktón) uhynul, rýchlo padol (na dno oceánu), kde vytvoril skaly s bezprecedentne vysokým množstvom uhlíka, ktoré sa teplom a tlakom premenili na grafit. Grafit je skvelé mazivo. Zámky, pánty a zipsy sa s grafitom pohybujú ľahšie, rovnako tak kamene," vysvetlil Parnell.

"Tektonické dosky tlačili hory k sebe a ložiská grafitu z planktónu umožnili týmto platniam, aby sa po sebe kĺzali a vytvorili vyššie a vyššie kopy. Konečným výsledkom boli pohoria," priblížil Parnell.

Tento objav dokazuje, že interakcie medzi geologickými procesmi a životom na Zemi sú obojsmerný proces, komentuje The Guardian. Geologické pohyby napríklad vytvorili podmienky pre existenciu oceánov, kde sa vyvinul planktón, ktorý zase umožnil vznik vysokých pohorí.

"Zem a jej biosféra sú úzko späté väzbami, o ktorých sme doteraz ani nevedeli," zhrnul Parnell.

Profesor dodal, že aj keď mnohé pohoria spred dvoch miliárd rokov už zanikli, dôkazy o ich vzniku vďaka grafitu sa dajú v dnešnej dobe nájsť v pohoriach v Číne, Severnej Amerike, Grónsku, Škandinávii, ako aj na severozápade Škótska - na ostrovoch Harris a Tiree a v obci Gairloch.