Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pauling bol vytrvalým bojovníkom za zákaz jadrových pokusov, za čo si vyslúžil pomenovanie Atómové svedomie Ameriky.
Autor TASR
ratislava 28. februára (TASR) – Americký vedec Linus Carl Pauling ako jeden z prvých chemikov uplatnil vo svojom odbore kvantovú mechaniku. Pomocou tejto teórie vysvetlil podstatu chemickej väzby, za čo získal v roku 1954 Nobelovu cenu za chémiu. V roku 1963 získal Nobelovu cenu za mier, pretože vystupoval proti skúškam jadrových zbraní. Propagoval zdravotný životný štýl a užívanie veľkých dávok vitamínu C ako prevencie proti chorobám – vrátane nádorových ochorení. V nedeľu 28. februára uplynie 120 rokov od narodenia držiteľa dvoch Nobelových cien a priekopníka v oblasti chemických väzieb a štruktúry molekúl Linusa Carla Paulinga.
Linus Carl Pauling sa narodil 28. februára 1901 v Portlande, v štáte Oregon v USA. Už detstva prejavoval záujem o chémiu. V rokoch 1917-1922 študoval chemickú technológiu na Oregonskej štátnej univerzite, no popri štúdiu musel pracovať, aby finančne pomáhal rodine. Po roku sa mu podarilo získať miesto priamo na škole – vyučoval kvantitatívnu analýzu, predmet, ktorý už ako študent absolvoval. Po úspešnej promócii v roku 1922 pokračoval v štúdiu na Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene (Caltech). Štúdium ukončil úspešne v roku 1925 doktorátom z chémie a fyziky.
Získal Guggenheimove štipendium, čo mu v roku 1926 umožnilo odcestovať do Európy. Študoval tu pod vedením známych vedeckých osobností z oblasti modernej fyziky a kvantovej mechaniky – Erwina Schrödingera, tvorcu ústrednej rovnice kvantovej mechaniky, a tiež Arnolda Sommerfelda a Nielsa Bohra, ktorí prispeli k teórii výstavby atómu.
Táto skúsenosť ho inšpirovala k myšlienke aplikovať kvantovú mechaniku na štruktúru molekúl, čo sa stalo ťažiskom jeho vedeckej práce v nasledujúcich rokoch. Po návrate do USA nastúpil v Caltech, kde ho v roku 1930 ho vymenovali za profesora – pôsobil tu až do roku 1963.
V roku 1932 predstavil koncept elektronegativity ako veličiny, ktorá určuje charakter chemickej väzby medzi prvkami (do akej miery má kovalentná väzba medzi atómami iónový charakter, určuje práve rozdiel v hodnotách elektronegativity medzi prvkami, ktoré väzbu vytvárajú). Rozvinul tiež koncept orbitálovej hybridizácie, ktorá sa uplatňuje najmä v molekulách organických zlúčenín. Svoje poznatky zhrnul v práci Teória chemickej väzby, ktoré sa považuje za jedno z najzásadnejších diel v oblasti chémie. Poznatky o chemických väzbách sa snažil rozšíriť aj na oblasť molekulárnej biológie a definovať tak štruktúru bielkovín. Za svoju prácu v oblasti chemických väzieb získal Pauling v roku 1954 Nobelovu cenu za chémiu.
Pauling sa tiež po 2. svetovej vojne zaoberal dôsledkami testov jadrových zbraní a ich dopadmi na ľudské zdravie. Bol vytrvalým bojovníkom za zákaz jadrových pokusov, za čo si vyslúžil pomenovanie Atómové svedomie Ameriky. V rokoch 1957-1958 organizoval petíciu proti týmto testom, ktorú podpísalo 11.021 vedcov zo 49 krajín sveta – medzi nimi 36 nositeľov Nobelovej ceny.
Táto aktivita prispela k zákazu jadrových pokusov v atmosfére, vesmíre a pod vodou, ktorý vstúpil do platnosti 5. augusta 1963. Dohoda, ktorú podpísali Veľká Británia, Sovietsky zväz a USA, sa nevzťahovala na pokusy pod povrchom zeme. V roku 1963 získal Linus Carl Pauling Nobelovu cenu za mier. V USA však čelil obvineniu z protiamerickej činnosti a sympatií ku komunizmu a s jeho postojmi často nesúhlasili ani jeho vlastní kolegovia. Tento názorový konflikt sa ešte viac vyostril po tom, ako Pauling v roku 1970 získal v Sovietskom zväze Leninovu mierovú cenu (bol tiež odporcom vojny vo Vietname).
Rovnako kontroverzne bola prijatá aj časť vedeckej práce, ktorej sa Carl Linus Pauling venoval v neskoršom období, keď skúmal vplyv vitamínov na liečenie závažných chorôb vrátane nádorových ochorení. Propagoval predovšetkým užívanie vysokých dávok vitamínu C. Tento odbor nazval ortomolekulárnou medicínou. Od roku 1969 pôsobil ako profesor na Stanfordskej univerzite a v roku 1973 založil vlastný Inštitút ortomolekulárnej medecíny v kalifornskom Menlo Parku – neskôr bol premenovaný na Paulingov Inštitút pre vedu a lekárstvo. V roku 1987 vyšla Paulingovi populárno-vedecká kniha s názvom Ako dlhšie žiť a lepšie sa cítiť.
Dvojnásobný držiteľ Nobelovej ceny Linus Carl Pauling zomrel 19. augusta 1994 vo veku 93 rokov. So svojou manželkou Ave Helen Millerovou mali troch synov a dcéru. Podľa britského magazínu New Scientist patrí Pauling k dvadsiatim najvýznamnejším vedcom všetkých čias podobne ako Galileo Galilei, Isaac Newton, či Albert Einstein.
Linus Carl Pauling sa narodil 28. februára 1901 v Portlande, v štáte Oregon v USA. Už detstva prejavoval záujem o chémiu. V rokoch 1917-1922 študoval chemickú technológiu na Oregonskej štátnej univerzite, no popri štúdiu musel pracovať, aby finančne pomáhal rodine. Po roku sa mu podarilo získať miesto priamo na škole – vyučoval kvantitatívnu analýzu, predmet, ktorý už ako študent absolvoval. Po úspešnej promócii v roku 1922 pokračoval v štúdiu na Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene (Caltech). Štúdium ukončil úspešne v roku 1925 doktorátom z chémie a fyziky.
Získal Guggenheimove štipendium, čo mu v roku 1926 umožnilo odcestovať do Európy. Študoval tu pod vedením známych vedeckých osobností z oblasti modernej fyziky a kvantovej mechaniky – Erwina Schrödingera, tvorcu ústrednej rovnice kvantovej mechaniky, a tiež Arnolda Sommerfelda a Nielsa Bohra, ktorí prispeli k teórii výstavby atómu.
Táto skúsenosť ho inšpirovala k myšlienke aplikovať kvantovú mechaniku na štruktúru molekúl, čo sa stalo ťažiskom jeho vedeckej práce v nasledujúcich rokoch. Po návrate do USA nastúpil v Caltech, kde ho v roku 1930 ho vymenovali za profesora – pôsobil tu až do roku 1963.
V roku 1932 predstavil koncept elektronegativity ako veličiny, ktorá určuje charakter chemickej väzby medzi prvkami (do akej miery má kovalentná väzba medzi atómami iónový charakter, určuje práve rozdiel v hodnotách elektronegativity medzi prvkami, ktoré väzbu vytvárajú). Rozvinul tiež koncept orbitálovej hybridizácie, ktorá sa uplatňuje najmä v molekulách organických zlúčenín. Svoje poznatky zhrnul v práci Teória chemickej väzby, ktoré sa považuje za jedno z najzásadnejších diel v oblasti chémie. Poznatky o chemických väzbách sa snažil rozšíriť aj na oblasť molekulárnej biológie a definovať tak štruktúru bielkovín. Za svoju prácu v oblasti chemických väzieb získal Pauling v roku 1954 Nobelovu cenu za chémiu.
Pauling sa tiež po 2. svetovej vojne zaoberal dôsledkami testov jadrových zbraní a ich dopadmi na ľudské zdravie. Bol vytrvalým bojovníkom za zákaz jadrových pokusov, za čo si vyslúžil pomenovanie Atómové svedomie Ameriky. V rokoch 1957-1958 organizoval petíciu proti týmto testom, ktorú podpísalo 11.021 vedcov zo 49 krajín sveta – medzi nimi 36 nositeľov Nobelovej ceny.
Táto aktivita prispela k zákazu jadrových pokusov v atmosfére, vesmíre a pod vodou, ktorý vstúpil do platnosti 5. augusta 1963. Dohoda, ktorú podpísali Veľká Británia, Sovietsky zväz a USA, sa nevzťahovala na pokusy pod povrchom zeme. V roku 1963 získal Linus Carl Pauling Nobelovu cenu za mier. V USA však čelil obvineniu z protiamerickej činnosti a sympatií ku komunizmu a s jeho postojmi často nesúhlasili ani jeho vlastní kolegovia. Tento názorový konflikt sa ešte viac vyostril po tom, ako Pauling v roku 1970 získal v Sovietskom zväze Leninovu mierovú cenu (bol tiež odporcom vojny vo Vietname).
Rovnako kontroverzne bola prijatá aj časť vedeckej práce, ktorej sa Carl Linus Pauling venoval v neskoršom období, keď skúmal vplyv vitamínov na liečenie závažných chorôb vrátane nádorových ochorení. Propagoval predovšetkým užívanie vysokých dávok vitamínu C. Tento odbor nazval ortomolekulárnou medicínou. Od roku 1969 pôsobil ako profesor na Stanfordskej univerzite a v roku 1973 založil vlastný Inštitút ortomolekulárnej medecíny v kalifornskom Menlo Parku – neskôr bol premenovaný na Paulingov Inštitút pre vedu a lekárstvo. V roku 1987 vyšla Paulingovi populárno-vedecká kniha s názvom Ako dlhšie žiť a lepšie sa cítiť.
Dvojnásobný držiteľ Nobelovej ceny Linus Carl Pauling zomrel 19. augusta 1994 vo veku 93 rokov. So svojou manželkou Ave Helen Millerovou mali troch synov a dcéru. Podľa britského magazínu New Scientist patrí Pauling k dvadsiatim najvýznamnejším vedcom všetkých čias podobne ako Galileo Galilei, Isaac Newton, či Albert Einstein.
