Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

Pred 120 rokmi sa svet dozvedel o záhadnom mechanizme z Antikythéry

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Mechanizmus z Antikythéry vzbudil hneď od začiatku veľkú pozornosť a celý rad bádateľov sa snažil rozpoznať, o aký prístroj vlastne ide.

Atény 16. mája (TASR) - Viac ako 2000 rokov ležal na dne Stredozemného mora zabudnutý objav, ktorý prinútil vedcov prehodnotiť znalosti antických Grékov. Neďaleko gréckeho ostrova Antikythéra, ležiaceho medzi Peloponézskym polostrovom a Krétou, bol totiž v troskách lode objavený záhadný mechanizmus veľkosti škatule od topánok, ktorý sa všeobecne považuje za najstarší mechanický staroveký počítač na svete.

Od objavenia tohto antického mechanizmu, jedinečného svojou prepracovanosťou a dodnes udivujúceho generácie vedcov, uplynie v utorok 17. mája 120 rokov.

Grécky potápač Elias Stadiatos, hľadajúci morské huby, objavil na jar roku 1900 pri ostrove Antikythéra v hĺbke 42 metrov vrak rímskej obchodnej lode. Bronzové a mramorové sochy, nádoby a ďalšie predmety z potopenej lode skončili v Národnom archeologickom múzeu v Aténach. V tom čase však nikto netušil, aký skvost objavil.

Pracovník múzea Valerios Stais o dva roky neskôr, 17. mája 1902, rozpoznal, že v jednom kuse kameňa, ktorý vyniesli potápači na povrch, je zaryté ozubené koliesko. Následné pátranie odhalilo ďalších asi 70 silne skorodovaných úlomkov ozubených koliesok, číselníkov, ručičiek a dreveno-medených schránok popísaných gréckymi nápismi. Prevratný objav bol na svete.

Mechanizmus z Antikythéry vzbudil hneď od začiatku veľkú pozornosť a celý rad bádateľov sa snažil rozpoznať, o aký prístroj vlastne ide. "Pre technológiu je tento mechanizmus taký dôležitý, ako je Akropola pre architektúru. Je to jedinečné zariadenie," povedal pre BBC profesor Ioannis-Chiu Siradakis (John Hugh Seiradakis) z Aristotelovej univerzity v Solúne.

Spočiatku sa vedci domnievali, že ide o astroláb, čiže astronomický prístroj používaný v minulosti na meranie času, výšok a uhlov i na určovanie polôh nebeských telies.

S novou teóriou prišiel britský vedecký historik Derek J. de Solla Price, ktorý podrobil tento mechanizmus niekoľkoročnému komplexnému výskumu. V roku 1959 došiel k záveru, že ide o akúsi formu zložitého hodinového stroja, pričom detailne popísal jeho funkcie. V bádaní pokračoval, čo mu dovolilo vysloviť hypotézu, že mechanizmus sa používal na počítanie polohy hviezd a planét. Na základe Priceovho výskumu sa v roku 1975 britský konštruktér orlojov John Gleave odhodlal vytvoriť funkčnú repliku antikythérskeho mechanizmu.

V roku 2005 vyústilo odhaľovanie záhad mechanizmu do medzinárodnej spolupráce v rámci bádateľského programu pod názvom Antikythera Mechanism Research Project (Výskumný projekt antikythérskeho mechanizmu). V súčasnosti možno stroj skúmať v podobe 82 rôznych fragmentov.

Vďaka spomínanému projektu tím bádateľov konečne po vyše storočí rozlúskol tajomstvo záhadného antického prístroja. Ukázalo sa, že celkový počet ozubených koliesok je 37, pričom zariadenie s ciferníkmi dokázalo okrem kalendárnej funkcie tiež predpovedať postavenie nebeských telies na oblohe, pohyby Slnka a Mesiaca po nebeskej dráhe, vrátane ich zatmenia. Vlani sa podarilo vedcom zostrojiť úplný digitálny model viac tohto ako dve tisícročia starého prístroja.

A kto je konštruktérom mechanizmu z Antikythéry – zariadenia, ktoré predbehlo dobu o viac než 2000 rokov? Keďže nám jeho meno dávna minulosť neuchovala, aj o tom sa vedú veľké diskusie. Niektorí vedci sa prikláňajú k názoru, že by ním mohol byť grécky učenec Archimedes (287 – 212 pred n. l.), ktorý žil približne v tom období, keď bol prístroj zhotovený.