Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 16. jún 2024Meniny má Blanka a Bianka
< sekcia UNESCO a veda

Pred 150 rokmi sa narodil priekopník bezdrôtovej telegrafie Marconi

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Guglielmo Marconi sa narodil 25. apríla 1874 v Bologni v dobre situovanej rodine.

Bratislava 24. apríla (TASR) – V čase mobilných telefónov a sietí wi-fi je bezdrôtová komunikácia každodennou samozrejmosťou. Priekopníkom v tomto odbore bol Guglielmo Marconi, taliansky fyzik a nositeľ Nobelovej ceny, ktorý sa pričinil o pokrok v praktickom využití elektromagnetických vĺn.

Vo štvrtok 25. apríla uplynie od jeho narodenia 150 rokov.

Guglielmo Marconi sa narodil 25. apríla 1874 v Bologni v dobre situovanej rodine. Jeho otcom bol statkár Giuseppe Marconi, matka Annie Jameson pochádzala z Írska. Guglielmo sa od detstva zaujímal o prírodné vedy a o fyziku, ktorá v tom čase prežívala obdobie obrovského rozmachu.

V roku 1865 sformuloval škótsky vedec James Clerk Maxwell známe a po ňom pomenované Maxwellove rovnice, ktoré definujú elektrické i magnetické pole a vzťah medzi nimi. Tieto poznatky viedli k ďalšiemu objavovaniu štruktúry hmoty – a neskôr aj k prevratným dielam Alberta Einsteina (objav fotoelektrického javu, či sformulovanie špeciálnej a všeobecnej teórie relativity) a k vzniku kvantovej mechaniky.

S elektromagnetickými vlnami experimentoval aj nemecký fyzik Heinrich Rudolf Hertz a jeho britský kolega Oliver Lodge. Ich práca inšpirovala aj Marconiho, ktorý mal – vzhľadom na priaznivú finančnú situáciu rodiny – súkromných učiteľov. Študoval v Bologni, Florencii a neskôr na technickej škole v Leghorne.

Už od roku 1895 začal robiť laboratórne experimenty na vidieckom statku svojho otca v Pontecchio, kde sa mu podarilo vysielať bezdrôtové signály na vzdialenosť dva až tri kilometre. O rok neskôr predviedol svoj prístroj v Anglicku, kde získal prvý patent na svete v oblasti bezdrôtovej telegrafie. Svoj systém úspešne predviedol v Londýne a v júli 1897 založil spoločnosť The Wireless Telegraph & Signal Company Limited, ktorá sa v roku 1900 premenovala na Marconi’s Wireless Telegraph Company Limited (Marconiho spoločnosť pre bezdrôtovú telegrafiu).

V roku 1899 úspešne spustil bezdrôtovú komunikáciu medzi Francúzskom a Anglickom cez Lamanšský prieliv. V decembri 1901 dokázal, že na šírenie elektromagnetických vĺn v atmosfére nemá vplyv zakrivenie Zeme a použil svoj systém na prenos prvých bezdrôtových signálov cez Atlantický oceán.

Pri týchto pokusoch sa prostredníctvom elektromagnetických vĺn vysielali správy vo forme tzv. Morseovej abecedy, čo je sústava krátkych a dlhých signálov vyjadrujúcich jednotlivé písmená alebo číslice. O to významnejší bol vynález rádia schopného vysielať aj ľudský hlas či hudbu v roku 1906. Práve v tom roku uskutočnil takéto vysielanie Reginald Fessenden. V roku 1910 sa cez rádio vysielal prenos koncertu slávneho talianskeho tenoristu Enrica Carusa.

Význam nového patentu potvrdila aj dramatická udalosť, akou bola havária námornej lode Republic – vďaka tomu, že vyslala telegrafnými vlnami volanie o pomoc, podarilo sa väčšinu cestujúcich zachrániť.

Zhodou okolností v roku 1909 dostal Marconi za svoj prínos pre fyziku Nobelovu cenu. Úspechy však zožal aj na poli diplomacie a politiky, keď bol v roku 1919 delegátom na mierovej konferencii v Paríži – jej cieľom bolo urovnanie vzťahov po prvej svetovej vojne. Stal sa členom talianskeho senátu, v roku 1930 ho zvolili za prezidenta Kráľovskej talianskej akadémie. Bol nositeľom čestných doktorátov niekoľkých univerzít a mnohých ďalších medzinárodných vyznamenaní a ocenení.

V roku 1931 Marconi začal pracovať na zdokonalení veľmi krátkych vĺn, čo viedlo v roku 1932 k otvoreniu prvého mikrovlnného rádiotelefónneho spojenia na svete medzi Vatikánom a letnou rezidenciou pápeža v Castel Gandolfo. Vzhľadom na to, že sa elektromagnetickým vlnám venovali viacerí známi vedci, napr. aj Nikola Tesla či spomínaný Oliver Lodge – stali sa patenty v tejto oblasti predmetom viacerých sporov. Prvenstvo Marconiho v bezdrôtovej telegrafii je však nespochybniteľné.

Marconi bol dvakrát ženatý, s prvou manželkou mal syna a dve dcéry, s druhou ženou ďalšiu dcéru. Jeho záľubami boli cyklistika, motorizmus a poľovníctvo. Zomrel 20. júla 1937 v Ríme.

Marconi neunikol pozornosti Zdeňka Svěráka a Ladislava Smoljaka – tvorcov mystifikačnej komédie o českom velikánovi Járovi Cimrmanovi. Práve jemu pripísali spoluobjav rádiových vĺn. V komédii Jára Cimrman ležící spící poškodí génius letiaci v balóne telegrafné drôty. Rozčúlenému Marconimu poradí: "Skúste to bez drôtov, milý Marconi!"