Bratislava 23. júla (TASR) - Je to planéta podobná Zemi, dokonca sa podľa odborníkov javí ako najvhodnejší kandidát na obývateľnosť medzi doteraz objavenými exoplanétami. Od Zeme je však vzdialená približne 1800 svetelných rokov. Jej názov znie Kepler-452b. Vesmírna sonda, ktorá jej dala pomenovanie, ju spozorovala presne pred desiatimi rokmi – vedci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) svoj objav zverejnili 23. júla 2015.

„Keď sme pred rokmi začali vymýšľať túto misiu, nevedeli sme o jedinej planéte mimo našej slnečnej sústavy,“ povedal William Borucki, zakladajúci hlavný výskumník misie Kepler. „Teraz, keď vieme, že planéty sú všade, Kepler nás nastavil na nový kurz, ktorý je plný prísľubov pre budúce generácie, aby preskúmali našu galaxiu,“ dodal výskumník.

Samotný výskum exoplanét sa začal v roku 1983, prvé hmatateľné výsledky priniesol v roku 1992. Významným objavom bola planéta 51 Peg b obiehajúca okolo hviezdy podobnej Slnku.

Družica Kepler (Discovery 10) vybavená teleskopom vyštartovala zo Zeme 6. marca 2009 s poslaním objavovať a skúmať exoplanéty veľkosťou podobné Zemi. Vyniesla do kozmického priestoru ďalekohľad, ktorého zrkadlo malo priemer 1,4 metra a patrilo k najväčším vo vesmíre.

V prvých rokoch mala sonda objektív namierený smerom k disku galaxie, na miesto, kde z pohľadu Zeme vidno súhvezdie Labute a kde sa nachádza viac než 150.000 hviezd. Len počas prvých šiestich týždňov pozorovaní objavila sonda päť exoplanét. V apríli 2010 pozorovala prvú planetárnu sústavu.

V roku 2014 odštartovali vedci druhú časť misie, počas ktorej sa ďalekohľad zameral na rovinu ekliptiky (slnečnej sústavy) a počet skúmaných hviezd sa zvýšil na 500.000. Práve v tomto čase sa vedcom podarilo zaznamenať aj planétu Kepler-452b (s označením KOI-7016.01, pričom skratka KOI znamená Kepler object of interest).

Exoplanéta Kepler-452b sa nachádza v blízkosti hviezdy Kepler-452, ktorá je súčasťou známeho súhvezdia Labute. Je o 1,5 miliardy rokov staršia než Slnko.

Túto stálicu obehne planéta raz za 385 dní, teda rok je tam o čosi dlhší než na Zemi. Jej priemer je asi o 60 percent väčší než polomer Zeme, hmotnosť dokonca až päťnásobná. Gravitácia na povrchu planéty je pravdepodobne dvojnásobná v porovnaní so Zemou, takže pohyb a chôdza by tam obyvateľom Zeme robili značné ťažkosti.

Ide o planétu so skalnatým povrchom a aktívnymi sopkami. Pravdepodobne sa okolo nej nachádza atmosféra – a čo je podstatné, vzhľadom na teplotu povrchu na planéte môže byť voda v tekutom skupenstve. Pokiaľ sú tieto predpoklady správne, javí sa odborníkom ako pravdepodobné, že by sa na planéte mohla nachádzať určitá forma života.

Počas svojej činnosti sonda Kepler zaznamenala 4034 pozorovaní exoplanét, z toho 2335 je potvrdených. V roku 2018, keď jej došlo palivo, napokon ukončila svoju činnosť. Archív jej pozorovaní je však stále predmetom vedeckého bádania.

Pri väčšom množstve pozorovaní sa napríklad ukázalo, že mnohé planéty majú veľkosť, ktorá sa v Slnečnej sústave nevyskytuje – sú väčšie než Zem, ale menšie než Neptún. Takisto sa zdá, že mnohé planetárne sústavy sú doslova preplnené a Slnečná sústava sa popri nich javí ako veľmi riedka.

Do konca júna 2025 sa celkový zoznam potvrdených objavených exoplanét rozrástol na 5926. Tieto planéty sa nachádzajú v 4419 planetárnych sústavách. Len 12 z nich je však natoľko podobných Zemi ako planéta Kepler-452b.





Zdroj: nasa.gov