FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Konštatujú, že za dva roky fungovania projektu archeológovia pamiatkových úradov identifikovali a zmapovali tisícky dovtedy neznámych reliktov zaniknutej kultúrnej krajiny.
Autor TASR
Bratislava 23. júla (TASR) – Doteraz neznáme archeologické náleziská, pozostatky činnosti ľudí v minulosti i nálezy unikátnych predmetov sú výsledkom projektu pod názvom „Krajina pod mračnom bodov“, skrátene MRAK. Jeho podstatu a realizáciu približuje na svojom webe ako participujúci subjekt Pamiatkový úrad (PÚ) SR.
„Prostredníctvom dát, získaných leteckým laserovým skenovaním (LLS, známe aj ako LiDAR), sú v rámci projektu vytvárané kvalitné vizualizácie terénu s veľmi vysokým rozlíšením. Tie poskytujú jedinečný podklad pre vyhľadávanie a rozpoznávanie pozostatkov (reliktov) zaniknutej kultúrnej krajiny,“ vysvetľujú pamiatkari. „Cieľom je efektívnejší terénny výskum, ale aj prezentácia archeologického dedičstva na Slovensku a jeho zvýšená ochrana pred rôznorodým poškodzovaním,“ upozorňujú.
Archeológovia PÚ, zúčastňujúci sa na projekte, sa koncentrujú na rozpoznávanie a vyhľadávanie terénnych reliktov na vizualizáciách dát LLS, ako aj na ich overovanie, datovanie, prípadne určenie ich funkcie terénnym archeologickým výskumom. „V nasledujúcom období sa budú venovať aj tvorbe databázy a katalógu terénnych reliktov zaniknutej kultúrnej krajiny a príprave podnetov a podkladov na vyhlásenie najvýznamnejších území za národné kultúrne pamiatky alebo za pamiatkové zóny,“ informuje úrad.
Aktivity archeológov PÚ sa sústreďujú na tri záujmové územia – pohorie Tribeč s okolím, Štiavnické vrchy a Medzibodrožie na Zemplíne. „Sú to regióny, ktoré pamiatkari začali skúmať ešte v období, keď dáta LLS nedosahovali dnešnú kvalitu, alebo v čase, keď LiDAR nebol k dispozícii, preto jedným z dôležitých cieľov bude aj porovnanie jednotlivých metód výskumu a ich výsledkov,“ uvádzajú pamiatkari.
Konštatujú, že za dva roky fungovania projektu archeológovia pamiatkových úradov identifikovali a zmapovali tisícky dovtedy neznámych reliktov zaniknutej kultúrnej krajiny. Časť z nich sa podarilo overiť aj terénnym prieskumom. „Projekt je aktuálne v polovici, jeho riešiteľov čaká ešte mnoho práce na ďalších aktivitách aj na podrobnom spracovaní doterajších výsledkov a príprave do publikačnej podoby,“ uzatvára PÚ, na ktorého webe sú bližšie informácie o celom projekte MRAK.
„Prostredníctvom dát, získaných leteckým laserovým skenovaním (LLS, známe aj ako LiDAR), sú v rámci projektu vytvárané kvalitné vizualizácie terénu s veľmi vysokým rozlíšením. Tie poskytujú jedinečný podklad pre vyhľadávanie a rozpoznávanie pozostatkov (reliktov) zaniknutej kultúrnej krajiny,“ vysvetľujú pamiatkari. „Cieľom je efektívnejší terénny výskum, ale aj prezentácia archeologického dedičstva na Slovensku a jeho zvýšená ochrana pred rôznorodým poškodzovaním,“ upozorňujú.
Archeológovia PÚ, zúčastňujúci sa na projekte, sa koncentrujú na rozpoznávanie a vyhľadávanie terénnych reliktov na vizualizáciách dát LLS, ako aj na ich overovanie, datovanie, prípadne určenie ich funkcie terénnym archeologickým výskumom. „V nasledujúcom období sa budú venovať aj tvorbe databázy a katalógu terénnych reliktov zaniknutej kultúrnej krajiny a príprave podnetov a podkladov na vyhlásenie najvýznamnejších území za národné kultúrne pamiatky alebo za pamiatkové zóny,“ informuje úrad.
Aktivity archeológov PÚ sa sústreďujú na tri záujmové územia – pohorie Tribeč s okolím, Štiavnické vrchy a Medzibodrožie na Zemplíne. „Sú to regióny, ktoré pamiatkari začali skúmať ešte v období, keď dáta LLS nedosahovali dnešnú kvalitu, alebo v čase, keď LiDAR nebol k dispozícii, preto jedným z dôležitých cieľov bude aj porovnanie jednotlivých metód výskumu a ich výsledkov,“ uvádzajú pamiatkari.
Konštatujú, že za dva roky fungovania projektu archeológovia pamiatkových úradov identifikovali a zmapovali tisícky dovtedy neznámych reliktov zaniknutej kultúrnej krajiny. Časť z nich sa podarilo overiť aj terénnym prieskumom. „Projekt je aktuálne v polovici, jeho riešiteľov čaká ešte mnoho práce na ďalších aktivitách aj na podrobnom spracovaní doterajších výsledkov a príprave do publikačnej podoby,“ uzatvára PÚ, na ktorého webe sú bližšie informácie o celom projekte MRAK.
