Bratislava 13. februára (TASR) - Ústav molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) je jedným z riešiteľov medzinárodného projektu SAGA, ktorý je postavený na spoločnej potrebe ochrany národných archívov pred prírodnými, človekom spôsobenými katastrofami a takisto zmenou klímy. Zameraný je na tvorbu rôznych stratégií s cieľom zabrániť poškodeniu archívov, ale aj študovať existujúce biologické hrozby ohrozujúce archívy, zamestnancov i návštevníkov. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.

"Skupina sa dlhé roky zaoberá štúdiom biodeteriorácie predmetov kultúrneho dedičstva a mikroflóry prítomnej v jej okolitom prostredí. Doterajšie aktivity pomôžu analyzovať mikroflóru archívnych vzoriek pomocou neinvazívneho odberu vzoriek a vzoriek okolitého prostredia," priblížila Tináková s tým, že na Slovensku sú jediní svojho druhu.

Výskum bude prebiehať kombináciou klasických mikrobiologických metód (založených na kultivácii mikroorganizmov) s modernými molekulárnymi prístupmi, ako je vysokovýkonné sekvenovanie (kultivačne nezávislá stratégia). Analýza mikroflóry papierových predmetov (starožitné papiere, rukopisy, pergameny, mapy) a prostredia archívov (vzduch, steny a ostatné povrchy) umožní presnú identifikáciu mikroflóry zodpovednej za deterioráciu a taktiež detekciu potenciálnych ľudských patogénov. Analýza degradačných vlastností izolovanej mikroflóry umožní identifikáciu mikroorganizmov najviac zodpovedných za znehodnotenie archívnych dokumentov a nosičov.

Na tento účel budú odoberať vzorky v piatich archívnych budovách po celej Európe. Pôjde o Španielsky národný archív v Madride, Maďarský národný archív v Budapešti, Národný archív na Malte, Portugalský národný archív v Lisabone a Historický archív Európskej únie vo Florencii. Zohľadnia pritom aj riziká na digitálnych a nepapierových nosičoch, najmä na vysoko zraniteľných médiách, ktoré potrebujú ad hoc fyzické úložiská (filmy, disky, fotografické negatívy). Vzorky a údaje sa budú zbierať a analyzovať medzi aprílom 2025 a marcom 2026. Výsledky prispejú k navrhnutiu adekvátnych nápravných a preventívnych postupov/metód a vypracovaniu plánov pilotnej implementácie.

Projekt je postavený na multidisciplinárnej spolupráci deviatich partnerov naprieč Európou (Španielsko s dvoma tímami, Portugalsko, Maďarsko, Malta, Taliansko, Írsko, Poľsko a Slovensko).

UNESCO v roku 2011 schválilo Všeobecnú deklaráciu o archívoch, ktorá deklaruje, že archívy zohrávajú zásadnú úlohu v rozvoji spoločnosti tým, že chránia a prispievajú k individuálnej a komunitnej pamäti. Európske archívy ponúkajú najspoľahlivejšie a najoriginálnejšie zdroje na (znovu)objavenie, zdôraznenie, propagáciu a zobrazenie histórie a kultúry Európy. Nedávne udalosti, akými sú pandémia, ozbrojené konflikty a prírodné katastrofy, dostatočne preukázali významnú úlohu kultúrneho dedičstva v každej krajine.