FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Antimón sa považuje za surovinu, ktorá podporuje prechod na zelenú ekonomiku.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) - Vedci z Ústavu geotechniky Slovenskej akadémie vied (SAV) realizujú projekt zameraný na získavanie antimónu a medi z primárnych zdrojov pomocou pokročilých biotechnologických metód s ohľadom na environmentálne prostredie. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková. Podotkla, že antimón a meď patria medzi kritické suroviny, pri ktorých sa Európska únia snaží zabezpečiť ich lepšiu dostupnosť.
„Proces je založený na optimalizácii biologického lúhovania tetraedritového koncentrátu špeciálnymi baktériami pri teplote okolia, čo predstavuje environmentálne menej náročný a zároveň energeticky efektívny spôsob získavania kovov v porovnaní s konvenčnými spôsobmi separácie minerálov a chemického spracovania,“ uviedla riešiteľka projektu Lenka Hagarová z Oddelenia minerálnych biotechnológií Ústavu geotechniky SAV. Ako doplnila, hlavnou prednosťou tohto environmentálneho prístupu je, že prepája tri vedecké oblasti, a to geochémiu, metagenomiku a biohydrometalurgiu.
Tetraedrit podľa hovorkyne patrí medzi komplexné sulfidické minerály s vysokým obsahom medi, antimónu a relatívne vysokým obsahom striebra. Významným zdrojom tohto prírodného minerálu je podľa nej baňa Mária, ktorá sa nachádza v Rožňave, z ktorej drenážna voda odteká priamo do rieky Slaná.
„Prvé metagenomické analýzy banskej vody ukázali, že vo vzorkách dominujú železo-oxidujúce baktérie. Tieto mikroorganizmy majú schopnosť urýchľovať rozpúšťanie sulfidických minerálov, a preto sa dajú využiť pri biolúhovaní tetraedritu,“ poznamenala Hagarová. Laboratórne testy s baktériami zo zbierkových kultúr podľa nej potvrdili, že takýmto spôsobom možno získať viac ako 80 percent medi. Antimón sa pritom buď vyzráža vo forme sekundárnych minerálov, alebo sa uvoľní do roztoku, kde sa dosahuje približne 13 percent výťažnosť. „Aktivitu pri biolúhovaní už potvrdili aj prvé experimenty s bakteriálnymi kultúrami, ktoré sa podarilo izolovať priamo z banskej vody,“ dodala.
Antimón sa považuje za surovinu, ktorá podporuje prechod na zelenú ekonomiku. V súčasnosti však nachádza uplatnenie aj v inovatívnych aplikáciách na hromadné ukladanie energie - napríklad v soľných batériách, ktoré umožňujú akumuláciu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Meď má zas kľúčové využitie v elektroenergetickej infraštruktúre a elektronike.
„Proces je založený na optimalizácii biologického lúhovania tetraedritového koncentrátu špeciálnymi baktériami pri teplote okolia, čo predstavuje environmentálne menej náročný a zároveň energeticky efektívny spôsob získavania kovov v porovnaní s konvenčnými spôsobmi separácie minerálov a chemického spracovania,“ uviedla riešiteľka projektu Lenka Hagarová z Oddelenia minerálnych biotechnológií Ústavu geotechniky SAV. Ako doplnila, hlavnou prednosťou tohto environmentálneho prístupu je, že prepája tri vedecké oblasti, a to geochémiu, metagenomiku a biohydrometalurgiu.
Tetraedrit podľa hovorkyne patrí medzi komplexné sulfidické minerály s vysokým obsahom medi, antimónu a relatívne vysokým obsahom striebra. Významným zdrojom tohto prírodného minerálu je podľa nej baňa Mária, ktorá sa nachádza v Rožňave, z ktorej drenážna voda odteká priamo do rieky Slaná.
„Prvé metagenomické analýzy banskej vody ukázali, že vo vzorkách dominujú železo-oxidujúce baktérie. Tieto mikroorganizmy majú schopnosť urýchľovať rozpúšťanie sulfidických minerálov, a preto sa dajú využiť pri biolúhovaní tetraedritu,“ poznamenala Hagarová. Laboratórne testy s baktériami zo zbierkových kultúr podľa nej potvrdili, že takýmto spôsobom možno získať viac ako 80 percent medi. Antimón sa pritom buď vyzráža vo forme sekundárnych minerálov, alebo sa uvoľní do roztoku, kde sa dosahuje približne 13 percent výťažnosť. „Aktivitu pri biolúhovaní už potvrdili aj prvé experimenty s bakteriálnymi kultúrami, ktoré sa podarilo izolovať priamo z banskej vody,“ dodala.
Antimón sa považuje za surovinu, ktorá podporuje prechod na zelenú ekonomiku. V súčasnosti však nachádza uplatnenie aj v inovatívnych aplikáciách na hromadné ukladanie energie - napríklad v soľných batériách, ktoré umožňujú akumuláciu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Meď má zas kľúčové využitie v elektroenergetickej infraštruktúre a elektronike.
