Bratislava 29. mája (TASR) - Ústav výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV) sa v rokoch 2024 - 2026 podieľal na medzinárodnom výskumnom projekte, ktorý preukázal, že skresľovanie dejín holokaustu v strednej Európe súvisí s populistickými presvedčeniami. TASR o tom informoval hovorca SAV Jozef Bednár.

Zo štúdie uskutočnenej v šiestich krajinách vyplýva, že historické skreslenia neostávajú na extrémistických okrajoch spoločnosti, ale prenikajú do postojov širšej verejnosti, politického diskurzu aj vzdelávacieho prostredia. Projekt s názvom Úloha skresľovania holokaustu v populistickej politike: výskum v strednej a východnej Európe zastrešoval ako vedúci Michal Bilewicz so svojím tímom z Varšavskej univerzity, v spolupráci s Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV a s vedeckým tímom University Loránda Eötvösa v Budapešti. Výskum financovaný z grantu IHRA sa uskutočnil formou dotazníkového prieskumu na reprezentatívnych vzorkách 9157 respondentov zo Slovenska, Poľska, Maďarska, Českej republiky, Rakúska a Nemecka. Doplnený bol o kvalitatívne rozhovory s učiteľmi na Slovensku, v Poľsku a Maďarsku.

Výsledky štúdie ukázali, že populistické postoje sú vo všetkých skúmaných krajinách najkonzistentnejším prediktorom skresľovania holokaustu, silnejším než vek, rod, vzdelanie či pravo-ľavá politická orientácia. Podľa zistení takmer štyria z desiatich respondentov prirovnávali politiku Izraela voči Palestínčanom k nacistickým zločinom. Významná časť opýtaných v Poľsku (46 percent) a Maďarsku (38 percent) zastávala názor, že ich vlastný národ trpel počas druhej svetovej vojny viac než Židia. Respondenti zároveň systematicky nadhodnocovali počet svojich spoluobčanov, ktorí zachraňovali Židov, pričom najvyššie odhady zaznamenali v Poľsku (59 percent) a na Slovensku (54 percent).

„Ľudia podporujúci populistické naratívy rozdeľujúce spoločnosť na ‚obyčajných ľudí‘ a ‚skorumpované elity‘ a pociťujúci nedôveru voči expertom významne častejšie podporovali inverziu holokaustu, naratívy súperenia o status obete, aj morálne selektívne interpretácie národných dejín,“ uviedla Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Kvalitatívne rozhovory s pedagógmi zároveň potvrdili, že tieto politické dynamiky zasahujú aj školy. Učitelia, najmä v Poľsku a Maďarsku, opisovali sociálny tlak, inštitucionálne obmedzenia a autocenzúru pri vyučovaní kontroverzných aspektov dejín holokaustu. Porozumenie psychologickým a politickým koreňom tohto fenoménu je podľa autorov štúdie kľúčové pre tvorbu efektívnych vzdelávacích stratégií, ochranu verejného diskurzu založeného na faktoch a boj proti súčasnému antisemitizmu v Európe.