Bratislava 2. marca (TASR) - Vedci z Ústavu materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied (ÚMMS SAV) spúšťajú nový výskumný projekt zameraný na vývoj technológie robotického privárania svorníkov v podmienkach vysokého vákua určeného pre vesmírne aplikácie priamo na orbite. Cieľom vedcov je v laboratórnych podmienkach overiť riešenie, ktoré by v budúcnosti mohlo umožniť autonómne opravy satelitov a efektívnejšie odstraňovanie vesmírneho odpadu z obežnej dráhy. TASR o tom informoval hovorca SAV Jozef Bednár.

Slovenskí vedci sa v projekte s názvom Robotický simulátor pre experimentálne testovanie privárania svorníkov vo vákuu (ROBSIM - SPACE) zameriavajú na priváranie v extrémnom vákuu na rôznych konštrukčných materiáloch vrátane aplikácií aj cez nevodivé vrstvy. Projekt je podporený sumou takmer 1,5 milióna eur z Programu Slovensko.

„Ťažiskom projektu je vytvorenie robotického simulátora, ktorý umožní experimentálne testovanie a optimalizáciu procesu privárania svorníkov na modelových povrchoch kozmických konštrukcií. Ambíciou výskumníkov je vyvinúť škálovateľnú vákuovú komoru s väčším objemom a robotické rameno integrované do pracovného priestoru komory,“ uviedol Bednár s tým, že prístroj bude doplnený o jedinečný špeciálny koncový efektor, schopný stabilne pracovať vo vákuu.

Projekt nadväzuje na existujúcu technológiu kapacitného privárania svorníkov - metódu, ktorá nevyžaduje lepidlá ani skrutkové spoje, je energeticky nenáročná a vytvára pevné spoje v krátkom čase. „Spomenutý projekt posunie naše doterajšie aktivity v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) na vyššiu úroveň. Našim cieľom je overiť funkčnosť systému v laboratórnych podmienkach a vytvoriť technologický základ pre jeho možné budúce využitie v orbitálnych a lunárnych misiách,“ ozrejmila riaditeľka ústavu a garantka projektu Naďa Beronská.

Podľa vedca ÚMMS SAV Mareka Geburu má vyvíjaná technológia potenciál uplatniť sa v dvoch kľúčových oblastiach vesmírnych aktivít. „Prvou je aktívne odstraňovanie vesmírneho odpadu (ADR), v rámci ktorej budú môcť robotické ramená privariť k nefunkčným satelitom spojovacie prvky, ktoré umožnia ich zachytenie a následné stiahnutie z obežnej dráhy. Ďalšou je výroba a údržba (ISAM), ktorá umožní montáž veľkých konštrukcií priamo vo vesmíre alebo budovanie infraštruktúry na povrchu Mesiaca bez priamej asistencie astronautov,“ priblížil.

Unikátnym prvkom projektu je schopnosť privárania aj cez nevodivé vrstvy, napríklad termoizolačné prikrývky satelitov (MLI) či ochranné povlaky. Práve tieto vrstvy doteraz predstavovali významnú technologickú bariéru pre implementáciu technológie do servisných misií na obežnej dráhe. Projekt nadväzuje na predchádzajúce skúsenosti ústavu v oblasti vesmírneho výskumu vrátane spolupráce s partnermi, ako sú slovenská spoločnosť Space scAvengers, nemecký Telespazio, poľský PIAP Space a ukrajinský Paton.