< sekcia UNESCO a veda

Slováci vyvinuli mobilnú pľúcnu ventiláciu, vyrobí ju 3D tlač

Na snímke zľava členovia tímu lekári Ján Slopovský a Patrik Palacka, autori Q-VENTmini vedci-dvojčatá Samuel Furka a Daniel Furka a študent verejného zdravotníctva a zástupca kenskej časti tímu z Univerzity v Nairobi s prenosným slovenským pľúcnym ventilátorom Q-VENTmini pre podporu liečby ochorenia COVID-19, podporu jednoduchých operačných zákrokov a rôznych respiračných ochorení v oblastiach, kde nie je dostupná klasická pľúcna ventilácia. Foto: TASR - Dano Veselský

Bratia Furkovci pôsobia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.

Bratislava 2. júla (TASR) – O mobilnú pľúcnu ventiláciu Q-VENTmini, ktorú vyvinuli slovenskí vedci, dvojičky Daniel a Samuel Furka i lekár Patrik Palacka, prejavili záujem krajiny z Ameriky, Afriky, Ázie či Austrálie. Ako tvrdia, ide o unikátny pľúcny ventilátor, ktorý je ako prvý na svete vytlačený 3D tlačiarňou. Vyrobiť ho možno za 52 hodín a jeho cena je približne 200 eur.

Vyvinuli sme náhradu umelej pľúcnej ventilácie Q-VENT, ktorá bola primárne myslená tak, aby pôsobila tam, kde bol nedostatok pľúcnych ventilátorov, počas najhoršej prvej vlny nového koronavírusu. Neskôr z toho vzniklo menšie zariadenie, ktoré na základe svojich vlastností môže byť využívané pri operačných zákrokoch a na preklenovaciu terapiu, čiže obdobie, než je pacient napojený k štandardnej pľúcnej ventilácii,“ spresnil Samuel Furka.

Bratia Furkovci pôsobia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Prístroj Q-VENT, ktorý váži osem kilogramov, vyvíjali jeden mesiac. Hotový ho mali v marci 2020, mesiac po rozšírení pandémie nového koronavírusu v Taliansku. Využívajú ho v Brazílii a na Ukrajine. Menšiu verziu prístroja vyvíjali potom ďalších osem mesiacov.

O zariadenie Q-VENTmini už prejavili záujem z Indie, USA, Česka, Portugalska, Austrálie či Kene. „Prínos by mal mať predovšetkým v takých krajinách, kde nie je úplne najlepšie rozvrhnutá zdravotná starostlivosť. Znamená to rozvojové krajiny v treťom svete a tiež použitie v teréne, kde nie je možné nastaviť podmienky klasickej nemocničnej izby,“ zdôraznil Samuel.

Zdôraznil, že projekt má nekomerčný charakter. „Zariadenie je navrhnuté tak, že finálnu výrobu zabezpečuje koncová krajina. My pošleme nekomerčne nejakú sériu, lokálne sa dohodneme s tamojšími vedeckými pracovníkmi a lekármi, následne výroba pokračuje v ich réžii,“ doplnil.

Bratia nežiadali o grant, ale projekt spočiatku financovali z vlastných zdrojov. „Vtedy sme boli ešte študenti doktorandského štúdia. Žiadať v súčasných podmienkach o grant by bolo také, že pol roka žiadate a pol roka ho dostávate. Pričom ľudia to potrebovali do mesiaca,“ podotkol Daniel Furka s tým, že neskôr požiadali o humanitárny grant, ktorý v danej schéme získala UK prvý raz v histórii. Doplnili, že projekt je možné úspešne distribuovať vďaka rezortu zahraničia so štátnou tajomníčkou Ingrid Brockovou a Pražskou komendou Vojenského a špitálskeho rádu sv. Lazára Jeruzalemského.