< sekcia UNESCO a veda

Slovenská akadémia vied vznikla v roku 1953

Slovenská akadémia vied Foto: SAV

Zakladajúce valné zhromaždenie SAV sa konalo 26. júna 1953.

Bratislava 26. septembra (TASR) – Slovenská akadémia vied (SAV) vznikla na základe zákona, ktorý 18. júna 1953 prijala Slovenská národná rada (SNR).

Ešte predtým na Slovensku pôsobila Slovenská akadémia vied a umení zriadená Snemom Slovenskej republiky zákonom z 2. júla 1942.

Zakladajúce valné zhromaždenie SAV sa konalo 26. júna 1953. Zákon akadémiu charakterizoval ako vrcholnú vedeckú ustanovizeň združujúcu najvýznamnejších vedeckých pracovníkov na Slovensku, ktorá mala plánovite a organizovane rozvíjať teoretické a užité vedy, zabezpečovať tvorivú účasť slovenskej vedy na rozvoji vedeckého bádania v celoštátnom meradle, a tým čo najúčinnejšie prispievať k hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju Slovenska. Zbor povereníkov vymenoval prvých dvanásť akademikov. V čase založenia mala SAV 200 pracovníkov, koncom roku 1953 už 663 pracovníkov a 37 vedeckých pracovísk.

Po politických a spoločenských zmenách v roku 1989 sa SAV transformovala, aby sa priblížila organizáciám vedy a výskumu vo vyspelom svete. V roku 2002 Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) prijala zákon č. 133/2002 Z.z. o Slovenskej akadémii vied, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla toho roku.

Slovenská akadémia vied je v súčasnosti samosprávna vedecká inštitúcia zameraná na rozvoj vedy, vzdelanosti, kultúry a ekonomiky. Jej hlavným poslaním je realizovať základný a aplikovaný výskum v širokom spektre technických, prírodných, humanitných a spoločenských vied. Výskumnou činnosťou sa usiluje rozvíjať poznanie na medzinárodnej úrovni, pričom rešpektuje aktuálne potreby slovenskej spoločnosti a domácej kultúry. Organizácie akadémie sa v spolupráci s vysokými školami podieľajú na vzdelávaní, najmä výchovou mladých vedcov, ale i pedagogickou aktivitou na vysokých školách. Prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych vedeckých medzinárodných a domácich projektov, osobitne zo zdrojov štrukturálnych fondov Európskej únie (EÚ) a členstva v medzinárodných asociáciách a inštitúciách rozvíja SAV rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu, čím začleňuje slovenskú vedu do nadnárodného kontextu.

SAV má 56 ústavov rozdelených do 3 oddelení, 8 špecializovaných a 3 servisné pracoviská. Zamestnáva viac ako 3000 zamestnancov, z nich je viac ako 1800 výskumných pracovníkov. Pracovníci SAV učia na viac ako 45 domácich a zahraničných univerzitách. Na ústavoch SAV sa pripravuje vyše 600 PhD. študentov – doktorandov. SAV je členom mnohých medzinárodných vedeckých organizácií. Ročne organizuje alebo participuje na stovke vedeckých podujatí (Týždeň vedy a techniky, Vedec roka, Veda pre mladých a pod.).

Vedeckí pracovníci SAV sa zapájajú aj do rámcových programov Európskej únie. Výsledky ich výskumov publikujú svetové vedecké magazíny Science Magazine alebo Nature. Podieľajú sa aj na výskumoch (aj napr. Higgsovho bozónu) v švajčiarskej Ženeve v CERNe (Európska organizácia pre jadrový výskum).

Vedci, ktorí pracujú v SAV, sa zaslúžili o mnoho vedeckých objavov a výsledkov. Za uplynulých 10 rokov to bolo napríklad experimentálne overenie magnetického plášťa (Elektrotechnický ústav SAV), deterministické predpovede a bezchybné uzávery v kvantových meraniach (Fyzikálny ústav SAV), penový hliník (Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV), mechanochémia v nanovedách a spracovaní minerálov (Ústav geotechniky SAV), nové metódy zobrazovania ľudských končatín na báze magnetickej rezonancie pre klinické aplikácie (Ústav merania SAV), proteomická analýza semien sóje pestovanej v Černobyľskej oblasti (Ústav genetiky a biológie rastlín SAV), Bojná – hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva (Archeologický ústav SAV), Slovník súčasného slovenského jazyka (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV).

Funkciu predsedu SAV v súčasnosti zastáva biochemik prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc.