Berlín 13. októbra (TASR) - Priemerná globálna dĺžka života sa v roku 2023 vrátila na úroveň spred pandémie Covid-19 a vzrástla na 76,3 roka u žien a 71,5 roka u mužov. Vyplýva to z dlhodobej štúdie o úmrtnosti programu Global Burden of Disease (GBD), ktorá bola zverejnená v nedeľu vo vedeckom časopise The Lancet. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.

Výskum pod vedením Christophera Murraya z University of Washington v americkom Seattli bol založený na 310.000 zdrojoch údajov z celého sveta. Odhady boli vypracované pre 204 krajín a území.

Od roku 1950 sa tak na základe štúdie priemerná dĺžka života zvýšila o viac než 20 rokov u oboch pohlaví. U žien celosvetovo stúpla z 51,2 roka na 76,3 roka a mužov z 47,9 na 71,5 roka.

Podľa prognózy zverejnenej v máji na základe údajov zo štúdie získajú muži narodení od roku 2050 v priemere o 4,9 roka života viac, zatiaľ čo ženy 4,2 roka.

Priemerná dĺžka života sa však naďalej výrazne líši naprieč rôznymi krajinami sveta. Zatiaľ čo v krajinách s vysokými príjmami dosahuje viac než 80 rokov, v subsaharskej Afrike sa obyvatelia dožívajú približne 62 rokov.

Najčastejšou príčinou úmrtí v roku 2023 bola ischemická choroba srdca, nasledovaná cievnou mozgovou príhodou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (COPD). Medzi ďalšie hlavné príčiny úmrtí patrili infekcie dolných dýchacích ciest, novorodenecké poruchy, Alzheimerova choroba, rakovina pľúc, cukrovka a chronické ochorenie obličiek.

DPA zdôrazňuje, že hoci celková úmrtnosť podľa štúdie klesla, úmrtnosť dospievajúcich a mladých dospelých v Severnej a Južnej Amerike stúpla, a to hlavne v dôsledku samovrážd a užívania drog alebo alkoholu.