Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Stúpanie hladiny morí spôsobené klimatickými zmenami by mohlo napomôcť šíreniu invazívnych morských druhov do novo zaplavených pobrežných oblastí.
Autor TASR
Paríž 29. septembra (TASR) - Stúpanie hladiny morí spôsobené klimatickými zmenami by mohlo napomôcť šíreniu invazívnych morských druhov do novo zaplavených pobrežných oblastí, varovali vedci v novej štúdii. Takýto vývoj by podľa nich mohol ohroziť tak biodiverzitu, ako aj niektoré hospodárske činnosti, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.
Štúdia bola zverejnená v pondelok v časopise Nature Ecology & Evolution. Vedci v nej poukázali na prepojenie medzi klimatickou krízou a krízou v oblasti biodiverzity, keďže globálne otepľovanie mení ekosystémy a vytvára nové príležitosti na rozmach nepôvodných druhov.
Tento vývoj by mohol „potenciálne vystaviť ekosystémy a ľudské činnosti vplyvu druhov, ktoré nimi neboli doteraz ovplyvnené,“ uviedol spoluautor štúdie Süan Liou z Pekinskej pedagogickej univerzity.
Vedci vytvorili model potenciálneho budúceho rozšírenia 122 už usadených nepôvodných morských živočíchov, vrátane rýb, kôrovcov, mäkkýšov a morských hviezdic, v rôznych scenároch vývoja klímy a hladiny mora.
Klimatické zmeny spôsobujú stúpanie hladiny morí v dôsledku tepelnej rozťažnosti, kedy sa objem oceánskej vody pri otepľovaní zvyšuje, ako aj v dôsledku topenia ľadovcov.
Na základe scenára mierneho nárastu emisií skleníkových plynov sa predpokladá, že globálna hladina morí stúpne do roku 2050 o približne 20 centimetrov a do roku 2100 o 56 centimetrov. V dôsledku takéhoto vývoja by bolo približne 360.000 štvorcových kilometrov pobrežných oblastí zaplavených do polovice storočia a až 550.000 do konca storočia.
Podľa autorov štúdie by sa viac ako dve tretiny novo zaplavených oblastí - približne 290.000 až 470.000 štvorcových kilometrov - mohli stať vhodným prostredím pre skúmané nepôvodné morské živočíchy, a to najmä v okolí ústí riek v stredných zemepisných šírkach.
Riziko sa podľa vedcov týka viacerých oblastí ako je východná časť Spojených štátov, Mexický záliv, Severné more, Guinejský záliv, Perzský záliv, severná časť Bengálského zálivu, ďalej juhovýchodná Čína a severná Austrália.
Niekoľko skúmaných druhov sa napríklad už udomácnilo v Európe, vrátane ustrice veľkej, kraba modrého a rapany dravej či dravého morského slimáka.
„Ústia riek sú obzvlášť ohrozené, pretože sú priamo prepojené s oceánom a zároveň predstavujú hlavné centrá ľudskej činnosti,“ vysvetlil Liou.
Podľa štúdie by takéto oblasti mohli slúžiť ako odrazové mostíky pre morské invazívne druhy, ktoré sa s postupujúcim morom presúvajú ďalej do vnútrozemia.
Štúdia bola zverejnená v pondelok v časopise Nature Ecology & Evolution. Vedci v nej poukázali na prepojenie medzi klimatickou krízou a krízou v oblasti biodiverzity, keďže globálne otepľovanie mení ekosystémy a vytvára nové príležitosti na rozmach nepôvodných druhov.
Tento vývoj by mohol „potenciálne vystaviť ekosystémy a ľudské činnosti vplyvu druhov, ktoré nimi neboli doteraz ovplyvnené,“ uviedol spoluautor štúdie Süan Liou z Pekinskej pedagogickej univerzity.
Vedci vytvorili model potenciálneho budúceho rozšírenia 122 už usadených nepôvodných morských živočíchov, vrátane rýb, kôrovcov, mäkkýšov a morských hviezdic, v rôznych scenároch vývoja klímy a hladiny mora.
Klimatické zmeny spôsobujú stúpanie hladiny morí v dôsledku tepelnej rozťažnosti, kedy sa objem oceánskej vody pri otepľovaní zvyšuje, ako aj v dôsledku topenia ľadovcov.
Na základe scenára mierneho nárastu emisií skleníkových plynov sa predpokladá, že globálna hladina morí stúpne do roku 2050 o približne 20 centimetrov a do roku 2100 o 56 centimetrov. V dôsledku takéhoto vývoja by bolo približne 360.000 štvorcových kilometrov pobrežných oblastí zaplavených do polovice storočia a až 550.000 do konca storočia.
Podľa autorov štúdie by sa viac ako dve tretiny novo zaplavených oblastí - približne 290.000 až 470.000 štvorcových kilometrov - mohli stať vhodným prostredím pre skúmané nepôvodné morské živočíchy, a to najmä v okolí ústí riek v stredných zemepisných šírkach.
Riziko sa podľa vedcov týka viacerých oblastí ako je východná časť Spojených štátov, Mexický záliv, Severné more, Guinejský záliv, Perzský záliv, severná časť Bengálského zálivu, ďalej juhovýchodná Čína a severná Austrália.
Niekoľko skúmaných druhov sa napríklad už udomácnilo v Európe, vrátane ustrice veľkej, kraba modrého a rapany dravej či dravého morského slimáka.
„Ústia riek sú obzvlášť ohrozené, pretože sú priamo prepojené s oceánom a zároveň predstavujú hlavné centrá ľudskej činnosti,“ vysvetlil Liou.
Podľa štúdie by takéto oblasti mohli slúžiť ako odrazové mostíky pre morské invazívne druhy, ktoré sa s postupujúcim morom presúvajú ďalej do vnútrozemia.
