< sekcia UNESCO a veda

ŠTÚDIA: Ľudská činnosť prispela k tretine úmrtí spojených s horúčavami

Na archívnej snímke z 26. júna 2015 smútiaci stoja pri telách obetí, ktoré zahynuli v dôsledku extrémnych horúčav v pakistanskom meste Karáčí. Foto: TASR/AP

Hlavným odkazom (štúdie) je, ... že netreba čakať do roku 2050, aby ste spozorovali nárast s horúčavou súvisiacich úmrtí, zhrnul Gasparrini.

Londýn 1. júna (TASR) - Viac ako tretinu úmrtí súvisiacich s vysokými teplotami možno pripísať otepľovaniu spôsobenému ľudskou aktivitou, vyplýva z výsledkov štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Nature Climate Change.

Ako píše britský denník The Guardian, vedci pomocou údajov zozbieraných zo 732 miest v 43 krajinách sveta v období od 1991 do 2018 vypočítali počet úmrtí súvisiacich s nebezpečne vysokými teplotami vzduchu.

Bádatelia skúmali poveternostné podmienky predmetných oblastí, na základe ktorých potom vytvorili simulácie počasia s emisiami vypustenými ľudskou aktivitou, ako aj bez nich. To im umožnilo oddeliť prirodzené klimatické zmeny od tých, ktoré spôsobuje ľudstvo.

Podľa štúdie je až 37 percent úmrtí súvisiacich s vysokými teplotami v sledovaných oblastiach možné pripísať ľudskej činnosti. V niektorých oblastiach - v južnej a západnej Ázii (Irán a Kuvajt), juhovýchodnej Ázii (Filipíny a Thajsko) a v Strednej a Južnej Amerike - však toto číslo prekročilo až hranicu 50 percent.

Tieto údaje naznačujú, že zdravotné dôsledky globálneho otepľovania je cítiť už v týchto relatívne raných štádiách potenciálne katastrofických klimatických zmien, povedal jeden z autorov štúdie, profesor Antonio Gasparrini z Londýnskej (vysokej) školy hygieny a tropickej medicíny (LSHTM).

"Hlavným odkazom (štúdie) je, ... že netreba čakať do roku 2050, aby ste spozorovali nárast s horúčavou súvisiacich úmrtí," zhrnul Gasparrini.

Okrem úmrtí však vysoké teploty spôsobujú aj iné zdravotné problémy, napríklad hospitalizácie vyvolané kardiovaskulárnymi alebo respiračnými komplikáciami. Zvýšený výskyt týchto problémov zväčšuje nápor na zdravotnícke zariadenia, uviedla hlavná autorka štúdie Ana Vicedová-Cabrerová z Bernskej univerzity vo Švajčiarsku. "Úmrtnosť ... je iba špičkou ľadovca," dodala.

Ako píše The Guardian, vedci pre nedostatok dát neskúmali situáciu vo veľkej časti Afriky a južnej Ázie.

Závery štúdie sú vedecky podložené a znepokojujúce, uviedla pre The Guardian Clare Goodessová, vedecká pracovníčka z University of East Anglia.

"Ľudia na každom kontinente už teraz zomierajú v dôsledku zvýšenej teploty spôsobenej ľudskou aktivitou," povedala Goodessová.

Priemerná svetová teplota je momentálne o 1,2 stupňov Celzia vyššia ako v období pred priemyselnou revolúciou, čo je už dosť blízko k hranici 1,5 stupňa - dolnému cieľu parížskej klimatickej dohody, komentuje The Guardian.

Zvýšenie teploty čo i len o pol stupňa nad túto hranicu podľa vedcov vyvolá rozsiahle vlny horúčav, extrémne búrky, nedostatok vody a sucho.