Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 16. júl 2024Meniny má Drahomír
< sekcia UNESCO a veda

NOVINKY VO VEDE: Mongolskí kočovníci konzumovali krvavničky

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Mongolskí kočovníci podľa štúdie do kotlov zbierali krv zakáľaných zvierat a vyrábali z nej krvavnice, v nádobách mohli aj uchovávať ferementované mlieko najmä jakov.

Bazilej 11. júna (TASR) – Obyvatelia mongolských stepí pred 2700 rokmi využívali bronzové kotly na spracovávanie zvieracej krvi a mlieka. Vyplýva to z analýzy bielkovín získaných z archeologických nálezov pochádzajúcich z tohto obdobia vykonanej v rámci novej štúdie. TASR informuje na základe správy servera Science Daily.

Archeológovia počas vykopávok v eurázijskej stepi opakovane narážajú na kovové kotly z bronzovej doby, ich účel však doteraz nebol jasný. Odpoveď ponúka štúdia medzinárodného tímu výskumníkov zo Švajčiarska, USA, Nemecka a Mongolska vedených Dr. Shevanom Wilkinom zverejnená vo vedeckom časopise Scientific Reports. Mongolskí kočovníci podľa štúdie do kotlov zbierali krv zakáľaných zvierat a vyrábali z nej krvavnice, v nádobách mohli aj uchovávať ferementované mlieko najmä jakov.

"Rôzne historické svedectvá obyvateľov stepí uvádzajú, že pravidelne pili krvi," uvádza spoluautor štúdie Dr. Bryan Miller z Michiganskej univerzity v Spojených štátoch.

Výskumníci predpokladajú, že kočovníci do kotlov počas zakáľačky zbierali krv a následne z nej vyrábali krvavnice podobne, ako je tomu na území Mongolska aj v súčasnosti. "Paralely so súčasnosťou spolu s dôveryhodnými historickými svedectvami o strave a zakáľaní zvierat v danej oblasti dokazujú, že spracovávanie krvi je pevnou súčasťou tradičnej mongolskej kuchyne," dodáva Wilkin.

Výroba krvavníc však nie je výhradnou doménou Mongolov. Rôzne postupy ich výroby sú známe aj z veľkej časti Európy od Francúzska a Britských ostrovov cez Slovensko až po európsku časť Ruska.

Kotly však neobsahovali iba stopy krvných bielkovín, ale aj mlieka, najmä domestikovaného dobytka a jakov. "Dokazuje to domestifikáciu a dojenie jakov v Mongolsku vo výrazne skoršom období, ako sa pôvodne predpokladalo," uvádza Wilkin. Je možné, že mlieko v kotloch fermentovalo, aby ho bolo možné uchovať vo forme jogurtu, zároveň je však možné, že kočovníci z neho vyrábali nápoj podobný kumysu, ktorý sa vyrába fermentáciou konského mlieka.

"Naše objavy odhaľujú tradície a stravu kočovníkov z bronzovej doby a vrhajú nové svetlo na rôzne kulinárske metódy starovekých civilizácií," uzatvára Wilkin.