Varšava 24. marca (TASR) - Za posledných sto rokov sa vo Vysokých Tatrách nepreukázal výrazný vplyv klimatického otepľovania na lesnú vegetáciu, pričom počet rastlinných druhov sa naopak zvýšil. Vyplýva to z výskumu vedcov z Botanického ústavu Jagelovskej univerzity, Poľnohospodárskej univerzity v Krakove, Českej akadémie vied a poľského Tatranského národného parku, ktorého výsledky boli publikované v časopise Journal of Ecology. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Štúdia porovnávala súčasné terénne údaje s historickou dokumentáciou z 20. rokov minulého storočia, ktorú vtedy vypracovali botanici. Analýza zahŕňala 56 výskumných plôch v poľskej časti Tatier v rôznych nadmorských výškach.

Výsledky ukázali nárast druhovej rozmanitosti rastlín, najmä v nižších polohách. Zvýšil sa aj podiel druhov viazaných na vlhšie prostredie a rastlín obľubujúcich dusík. Vedci zároveň nezistili známky takzvanej termofilizácie, teda nahrádzania chladnomilných druhov teplomilnými.

Významným faktorom zmien bol podľa autorov ústup hospodárskej činnosti. V prvej polovici 20. storočia boli Tatry vystavené intenzívnej pastve, keď sa v 40. rokoch v oblasti chovalo približne 30.000 oviec, čo spôsobovalo degradáciu pôdy aj vegetácie.

Obnova rastlín s vyššími nárokmi na vlhkosť súvisí podľa vedcov najmä s ukončením intenzívnej pastvy. K zmenám prispela aj historická ťažba a výsadba smrekových monokultúr, ktoré v minulosti ovplyvňovali pôdne podmienky.

Autori štúdie zdôraznili, že súčasný vývoj je výsledkom zmiernenia ľudských zásahov po vzniku Tatranského národného parku v roku 1954. Upozornili, že pripisovanie zmien biodiverzity výlučne klimatickým faktorom môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam pri ochrane prírody.



(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)