Paríž 6. júla (TASR) - Snahy o odstránenie takzvaných „večných chemikálií“ zo životného prostredia v Európe by viedli iba k odstráneniu ich nepatrnej časti a stáli by 114 miliárd dolárov ročne. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v pondelok v časopise Environmental Science: Processes & Impacts. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Štúdiu viedli vedci v spolupráci s novinármi v rámci projektu Forever Pollution Project koordinovanom francúzskym denníkom Le Monde.

Podľa autorov tejto štúdie jej zistenia zdôrazňujú naliehavú potrebu zabrániť znečisteniu spôsobenému týmito látkami ešte predtým, než sa dostanú do životného prostredia.

Napriek ich nákladom sa snahami o odstránenia darí zbaviť sa len menej než dvoch percent súčasného znečistenia spôsobeného per- a polyfluórovanými látkami (PFAS).

Výskumníci tejto štúdie založili svoju analýzu na viac ako 12.000 lokalitách v Európe, ktoré sú pravdepodobne kontaminované, ako aj na databázach týkajúcich sa pitnej vody, odpadovej vody, splaškoch na poľnohospodárskej pôde a skládkach.

„Úplná sanácia prostredí kontaminovaných PFAS je finančne aj logisticky nerealizovateľná,“ konštatovala Eurydice Bersiová z investigatívneho webu Reporters United. „Jedinou účinnou stratégiou je zastaviť znečistenie pri jeho zdroji, napríklad zabránením používania týchto látok a znečistenia priamo v mieste emisií,“ dodala.

Na základe týchto údajov a hodnotenia dostupných technológií na čistenie výskumný tím odhadol, že odstránenie takzvaných nových zlúčenín PFAS vrátane kyseliny trifluóroctovej (TFA) by stálo 114 miliárd dolárov (približne 100 miliárd eur) ročne.

Uvedená cena je približne 50-krát vyššia ako odhadované náklady na likvidáciu starších PFAS chemikálií ako PFOA a PFOS, ktoré sú v súčasnosti prísne regulované v celej Európe.

TFA sa stala jednou z najrozšírenejších kontaminantov PFAS v životnom prostredí a patrí medzi tie, ktoré sa najťažšie odstraňujú.

PFAS sú rozsiahlou skupinou syntetických chemikálií používaných v mnohých oblastiach a produktoch, ako napríklad v kuchynskom riade, odevoch či priemyselnej výrobe a rozkladajú sa mimoriadne pomaly.

„Vyrábame také veľké množstvo PFAS a tie sú tak perzistentné a mobilné, že samotná sanácia nedokáže držať krok s neustálymi emisiami,“ povedala vedúca autorka štúdie Alison Lingová z Univerzity sv. Thomasa v Minnesote.

Sanácie majú podľa Lingovej zmysel vtedy, ak významne znižujú úroveň vystavenia a zdravotné riziká, no ani bezprecedentné výdavky na sanáciu nedokážu výrazne znížiť množstvo PFAS, ktoré sa už nachádza v životnom prostredí.