Paríž 26. apríla (TASR) – Zachovanie stredovekých kníh do súčasnosti v pôvodnej väzbe je vzácne. Štúdia skúmajúca knižné zbierky zachované v kláštoroch odhalila, že na väzby kníh sa používali aj exotické materiály vrátane koží plutvonožcov. TASR informuje na základe správ žurnálu Royal Society Open Science a portálu Science.org.

Knihy v stredoveku patrili medzi luxusné a drahocenné predmety. Pred vynálezom kníhtlače bola ich výroba nákladná a zdĺhavá, čo sa odrážalo aj na použitých materiáloch a cene jednotlivých zväzkov. Často boli viazané do kože, pretože bola odolná a pomerne jednoducho dostupná. Okrem hovädzej kože sa používali aj koža teliat, čiernej a vysokej zveri. Medzinárodný tím zložený z vedcov pôsobiacich vo Francúzsku, Dánsku, Írsku a Spojenom kráľovstve však odhalil i používanie exotických koží pochádzajúcich z plutvonožcov. Výsledky výskumu 9. apríla publikoval žurnál Royal Society Open Science.

Vedci skúmali knižné zbierky z kláštora cisterciánov z obce Clairvaux na severovýchode Francúzska a jeho dcérskych zbierok. Zamerali sa na biokodikologickú analýzu väzieb zväzkov z 12. a 13. storočia, zvláštny dôraz pritom kládli na použitie tuleních koží.

Biokodikológia je štúdium biologických informácií uložených v materiáloch použitých na výrobu rukopisných kníh a umožňuje ich skúmanie novými spôsobmi.

Autori štúdie využili inovatívne metódy výskumu, napríklad elektrostatickú zooarcheológiu hmotnostnou spektrometriou (eZooMS) a analýzu pradávnej DNA (aDNA). Najmä technika eZooMS založená na kolagéne umožnila zistiť, že koža plutvonožcov bola použitá na sedem knižných obalov, hoci sa nepodarilo určiť presný druh živočícha. Vedci v tomto smere získali presvedčivé výsledky iba v jednom ďalšom prípade, keď úspešne identifikovali kožu tuleňa fúzatého (Erignathus barbatus).

Analýza aDNA zohrala kľúčovú úlohu pri overovaní pôvodu tuleních koží. Podľa štúdie pochádzali zo zvierat obývajúcich v stredoveku Škandináviu, Škótsko a Island alebo Grónsko. Tieto zistenia podporujú teóriu, že v stredoveku existovala rozsiahla a dobre rozvinutá obchodná sieť umožňujúca cisterciánskym kláštorom vo Francúzsku prístup i k exotickým materiálom.

„Široké využívanie tuleních koží cisterciánskymi knižnicami v kláštore v Clairvaux a jeho dcérskymi knižnicami v 12. a 13. storočí poukazuje na rozsiahlejšie obchodné cesty, ktorými zo severu kontinentálnej Európy prúdila napríklad mrožovina (mrožie kly),“ uvádza štúdia.

Cisterciáni alebo Cisterciánsky rád je mníšsky rád a vzišiel z reformného hnutia benediktínského rádu. Vznikol na severe Francúzska a najväčší rozmach dosiahol v 12. a 13. storočí. Je to kontemplatívny rád, riadi sa regulou sv. Benedikta podľa hesla Ora et labora (modli sa a pracuj). Mnísi život zasväcujú najmä modlitbe, duchovnému čítanie a rozjímanie, druhotne ručnej práci. Odev cisterciánov tvorí biely habit, tunika, opasok a čierny škapuliar.

Použitie koží tuleních mláďat mohlo byť motivované ich farbou, uviedol pre denník The New York Times hlavný autor štúdie Matthew Collins pôsobiaci na Kodaňskej univerzite aj na Univerzite v Cambridge. „V stredovekej Európe neexistovalo nič čisto biele. Muselo ich to skutočne očariť,“ vysvetľuje vedec.