Helsinki 19. februára (TASR) – Vysoká miera stresu v detstve môže zmenou expresie epigenetických markerov poznačiť spermie mužov a ovplyvniť tak ich deti, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy vedeckého žurnálu Molecular Psychiatry a servera Live Science.

Novú štúdiu zverejnenú 3. januára vo vedeckom žurnále Molecular Psychiatry vypracoval medzinárodný tím vedcov pôsobiacich na univerzitách vo Fínsku, Dánsku a Francúzsku. Vedci skúmali epigenetiku mužských pohlavných buniek mužov vystavených v detstve vysokej miere stresu.

Epigenetika je vedecký odbor a poddruh genetiky, študuje mechanizmy regulujúce expresiu (prejavovanie sa) génov. Zmena expresie génov neznamená zmenu DNA, iba zmenu ich čítania. Ak je gén aktívny (zapnutý), ovplyvňuje tvorbu proteínov a molekúl, ak je neaktívny (vypnutý), nemá na ich tvorbu žiadny vplyv, hoci je v DNA prítomný.

"Chápanie dedičnosti prostredníctvom DNA je jedným z najdôležitejších prvkov nášho chápania biológie. Tento výskum teraz spochybňuje, či máme úplné informácie," uviedol pre Live Science Dr. Jetro Tuulari z Katedry klinickej medicíny fínskej Univerzity v Turku.

Autori novej štúdie skúmali spermie 58 mužov–otcov a zameriavali sa na dva typy epigenetických markerov – metyláciu DNA a malú nekódujúcu RNA.

Metylácia DNA je chemická reakcia, ktorá na DNA pridá značku. Telo ju môže pochopiť ako signál zmeniť spôsob jeho čítania a gén môže napríklad vypnúť. Malá nekódujúca RNA má podobný vplyv, no namiesto označovania molekuly DNA mení spôsob čítania RNA. Tá zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe proteínov v bunkách – prenáša genetické informácie a ribozómy ich prekladajú do rôznych proteínov potrebných na chod bunkových procesov.

Účastníci sa do štúdie zapojili prostredníctvom inej štúdie Univerzity v Turku skúmajúcej u viac než 4000 rodín vplyv environmentálnych i genetických faktorov s potenciálom ovplyvniť vývoj detí. Väčšina jej účastníkov mala 35 až 45 rokov.

Na meranie stresu v detstve vedci použili Stupnicu traumy a disasociácie (TADS) – etablovaný dotazník, ktorý ľuďom kladie otázky nielen o spomienkach na emocionálne a fyzické zanedbávanie, ale aj na emocionálne, fyzické a sexuálne zneužívanie. Dosiahnuté skóre malo tri kategórie: nízku (menej ako 11 bodov), strednú (11 až 39 bodov) a vysokú (40 a viac bodov). Nízke skóre znamenalo relatívne málo spomienok na stresory z detstva, vysoké skóre znamenalo veľké množstvo takýchto spomienok.

Analýza odhalila, že spermie mužov s vysokým skóre mali iný epigenetický profil ako spermie mužov s nízkym skóre. Zostalo to tak aj po zohľadnení ďalších faktorov ako je požívanie alkoholu alebo fajčenie, ktoré epigenóm tiež ovplyvňujú.

Tuulari považuje odhalenie spojení medzi stresormi a epigenetikou za "absolútne fascinujúce", pretože muži im boli vystavení v raných fázach života. Dokazuje to perzistenciu epigenetických zmien aj napriek tomu, že stresory sa odohrali pred niekoľkými desiatkami rokov.

Vedci však upozorňujú, že táto oblasť výskumu je ešte stále v plienkach a že epigenetické zmeny sa nemusia automaticky preniesť z rodičov na deti. Prenos bol zatiaľ potvrdený iba u červov a myší a vedci intenzívne pracujú na zodpovedaní otázky, či je možný aj u ľudí, dodáva Tuulari. Zároveň podľa neho nie je jasné, či by pozorované zmeny mali pozitívny, negatívny alebo neutrálny účinok. Štúdiu by bolo podľa jej autorov prínosné zopakovať na väčšom počte účastníkov.