Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Výrazne sa tým zvyšuje zraniteľnosť tejto juhoamerickej krajiny voči extrémnym prejavom počasia spojeným s javom El Niňo.
Autor TASR
Rio de Janeiro 12. augusta (TASR) — Brazília za posledné štyri desaťročia prišla o územie s pôvodnou vegetáciou väčšie než dvojnásobok rozlohy Francúzska. Výrazne sa tým zvyšuje zraniteľnosť tejto juhoamerickej krajiny voči extrémnym prejavom počasia spojeným s javom El Niňo, konštatuje sa v najnovšej štúdii brazílskej výskumnej siete MapBiomas, ktorá monitoruje využitie pôdy a stav prírodných ekosystémov. TASR o tom informuje s odvolaním sa na stredajšiu správu agentúry AFP.
Pôvodná vegetácia pokrývala pred štyridsiatimi rokmi 79 percent územia Brazílie, v súčasnosti je to už len 65 percent. Najväčšie úbytky boli zaznamenané v amazonskom dažďovom pralese a v rozsiahlom komplexe saván a lesov v juhovýchodnej Brazílii nazývanom Cerrado. Veľká časť týchto oblastí sa zmenila na poľnohospodársku pôdu či pastviny, ktoré teraz zaberajú 32 percent územia krajiny – v roku 1985 to bolo 18 percent.
Analýza MapBiomas ukázala, že oblasti, kde pôvodná vegetácia ustúpila poľnohospodárstvu, sú počas silných epizód El Niňa náchylnejšie na extrémne výkyvy počasia. V odlesnených častiach Amazónie zaznamenali počas El Niňa v rokoch 2023 – 24 výraznejší pokles zrážok než v zalesnených oblastiach. Naopak, v poľnohospodárskych regiónoch na juhu krajiny spadlo viac zrážok než v oblastiach s pôvodnou vegetáciou.
Najjužnejší brazílsky štát Rio Grande do Sul postihli v roku 2024 rozsiahle povodne, ktoré si vyžiadali približne 200 obetí.
Podľa Tassa Azeveda, koordinátora siete MapBiomas, využívanie pôdy síce nemá vplyv na samotný jav El Niňo, no môže ovplyvniť jeho dôsledky. Jednou z hypotéz je, že odlesňovanie v Amazónii znižuje evapotranspiráciu, teda celkový výpar zo zemského povrchu do atmosféry na určitom území, a vlhkosť vzduchu, čo vedie k vyšším teplotám a slabším zrážkam; El Niňo tieto efekty ešte zosilňuje.
Brazílska vláda v júli varovala, že El Niňo bude tento rok veľmi silný, pričom teplota hladiny Tichého oceánu môže presiahnuť dlhodobý priemer o viac než dva stupne. Brazílska poľnohospodárska a chovateľská konfederácia (CNA) upozornila, že „super El Niňo“ môže negatívne ovplyvniť produkciu kávy, sóje či cukru.
Pôvodná vegetácia pokrývala pred štyridsiatimi rokmi 79 percent územia Brazílie, v súčasnosti je to už len 65 percent. Najväčšie úbytky boli zaznamenané v amazonskom dažďovom pralese a v rozsiahlom komplexe saván a lesov v juhovýchodnej Brazílii nazývanom Cerrado. Veľká časť týchto oblastí sa zmenila na poľnohospodársku pôdu či pastviny, ktoré teraz zaberajú 32 percent územia krajiny – v roku 1985 to bolo 18 percent.
Analýza MapBiomas ukázala, že oblasti, kde pôvodná vegetácia ustúpila poľnohospodárstvu, sú počas silných epizód El Niňa náchylnejšie na extrémne výkyvy počasia. V odlesnených častiach Amazónie zaznamenali počas El Niňa v rokoch 2023 – 24 výraznejší pokles zrážok než v zalesnených oblastiach. Naopak, v poľnohospodárskych regiónoch na juhu krajiny spadlo viac zrážok než v oblastiach s pôvodnou vegetáciou.
Najjužnejší brazílsky štát Rio Grande do Sul postihli v roku 2024 rozsiahle povodne, ktoré si vyžiadali približne 200 obetí.
Podľa Tassa Azeveda, koordinátora siete MapBiomas, využívanie pôdy síce nemá vplyv na samotný jav El Niňo, no môže ovplyvniť jeho dôsledky. Jednou z hypotéz je, že odlesňovanie v Amazónii znižuje evapotranspiráciu, teda celkový výpar zo zemského povrchu do atmosféry na určitom území, a vlhkosť vzduchu, čo vedie k vyšším teplotám a slabším zrážkam; El Niňo tieto efekty ešte zosilňuje.
Brazílska vláda v júli varovala, že El Niňo bude tento rok veľmi silný, pričom teplota hladiny Tichého oceánu môže presiahnuť dlhodobý priemer o viac než dva stupne. Brazílska poľnohospodárska a chovateľská konfederácia (CNA) upozornila, že „super El Niňo“ môže negatívne ovplyvniť produkciu kávy, sóje či cukru.
