Bratislava 23. októbra (TASR) - Uplynulý týždeň priniesol vo svete vedy, techniky a výskumu viaceré pozoruhodné objavy a zistenia. Nová britská štúdia má urýchliť vývoj liekov proti Alzheimerovej chorobe, koralovým útesom hrozí podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) do 50 rokov zánik a Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) SR plánuje podujatie Horizon Days zorganizovať aj o rok. TASR prináša prehľad najzaujímavejších vedeckých udalostí a poznatkov uplynulého týždňa.

V Británii odštartovali prelomovú klinickú štúdiu s názvom AD-SMART, od ktorej si vedci sľubujú výrazné urýchlenie hľadania nových liekov na Alzheimerovu chorobu. Táto metóda by mohla skrátiť vývoj liečby o celé roky, keďže namiesto tradičného postupu testuje viaceré lieky súčasne.

Ide o pokročilý kombinovaný model prevzatý z onkológie, s ktorým môžu vedci neúčinné látky rýchlo nahradiť novými bez toho, aby museli celý projekt reštartovať. Účastníci štúdie majú navyše oveľa vyššiu šancu, že dostanú skutočne účinnú liečbu a nie placebo.

Klinické testy sa začínajú s dvoma už schválenými liekmi, ktoré sa bežne využívajú na iné diagnózy. Prvým je metformín, určený na liečbu cukrovky 2. typu, a druhým atomoxetín, ktorý sa predpisuje pri poruche pozornosti s hyperaktivitou (ADHD).

Obe látky vybral medzinárodný panel odborníkov, lebo podľa predpokladov môžu zmierňovať zápaly v mozgu, ktoré sú hlavným spúšťačom neurodegenerácie. Ciele výskumu sú zamerané predovšetkým na zmiernenie výpadkov pamäte, zlepšenie myslenia a udržanie kvality každodenného života pacientov.

Vedúci výskumu profesor Paresh Malhotra z Imperial College London v tejto súvislosti uviedol, že výskum Alzheimerovej choroby sa pridlho posúval tempom jedného lieku v jednej štúdii, čo trvalo aj viac ako desať rokov, a preto teraz aplikujú pokroky z iných lekárskych oblastí.

Do novej štúdie plánujú zapojiť približne 1200 dobrovoľníkov s miernou až stredne pokročilou formou tohto ochorenia na vyše 30 miestach po celej Británii. Prvou oficiálnou účastníčkou sa stala 67-ročná Angela Buckseyová z grófstva Cambridgeshire, ktorej ochorenie diagnostikovali v januári tohto roka. Pre BBC uviedla, že zapojenie do testovania jej, spolu s rodinou, dodalo silu bojovať namiesto toho, aby upadali do zúfalstva.

Projekt získal plnú podporu aj od britského premiéra Andyho Burnhama, ktorého otec zomrel minulý mesiac práve na Alzheimerovu chorobu, a preto vyjadril hrdosť pri spustení štúdie priamo v Spojenom kráľovstve, pripomína BBC.

Vyhodnotenie prvých testovaných liekov vedci očakávajú v roku 2030, pričom dovtedy plánujú do štúdie priebežne pridávať ďalšie nádejné preparáty.

Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie a len v Spojenom kráľovstve ňou trpí približne 600-tisíc ľudí.

Takmer všetkým koralovým útesom v dôsledku zmeny klímy hrozí zánik do roku 2075. V prvej správe svojho druhu na to upozornila Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN). Do najrizikovejšej kategórie „kriticky ohrozené“ zaradila 96 percent koralových útesov vrátane častí Veľkej koralovej bariéry pri pobreží Austrálie.

Správu zverejnili počas 17. konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP17) v arménskom hlavnom meste Jerevan. Prvá systematická štúdia sa zaoberá všetkými 127 tropickými a subtropickými koralovými útesmi v hĺbkach do približne 40 metrov.

„Riziko zániku koralových útesov sa zvyšuje, ale to by malo byť skôr varovným signálom ako dôvodom na zúfalstvo,“ uviedol vedúci výskumu z IUCN Mishal Gudka.

Úbytok koralových útesov je podľa IUCN spôsobený najmä tzv. tepelným stresom vyvolaným zmenou klímy. Koraly sú prispôsobené len miernym výkyvom teploty a ak sa voda príliš oteplí, vylučujú symbiotické mikroriasy, ktoré žijú v ich tkanivách a živia ich. Následne vyblednú a často uhynú.

„Koralové útesy patria medzi najzreteľnejšie ukazovatele zdravia oceánov,“ uviedla generálna riaditeľka IUCN Grethel Aguilarová.

Koralové útesy sú kľúčovým zdrojom morských plodov, rozvoja cestovného ruchu a takisto chránia pobrežie voči erózii. Vyznačujú sa jednou z najbohatších biodiverzít na svete, uviedla agentúra AP.

Okrem otepľovania ohrozuje koraly podľa správy aj nadmerný rybolov, výstavba na pobreží, znečistenie, cestovný ruch a častejšie búrky.

Napriek varovaniu IUCN poznamenala, že útesy vo väčšine častí sveta „ešte nie sú stratené“. Vyžaduje si to však „rozhodné kroky“ vrátane zníženia emisií, zintenzívnenia úsilia o ochranu a obnovu a trvalé investície do odolných pobrežných ekosystémov.

Centrum vedecko-technických informácií SR plánuje podujatie Horizon Days zorganizovať aj o rok. Vyzdvihlo záujem odbornej verejnosti v rámci prvého ročníka, ktorý sa konal nedávno. Podujatie prinieslo diskusie o príležitostiach a výzvach slovenského výskumu, praktické poradenstvo aj nové možnosti spolupráce v rámci programu Horizont Európa.

„Prvý ročník podujatia ukázal, že slovenská vedecká a inovačná komunita má záujem o odborné informácie, praktickú podporu aj príležitosti na nadväzovanie nových partnerstiev. Pozitívne ohlasy účastníkov vyzdvihovali najmä aktuálnosť tém, odbornosť prednášajúcich, individuálne konzultácie a možnosti networkingu,“ uviedla riaditeľka sekcie podpory školstva a vedy v CVTI Veronika Trokanová. Stanislava Luptáková z CVTI dodala, že skúsenosti a spätná väzba účastníkov budú podkladom pri príprave ďalšieho ročníka Horizon Days, ktorého ambíciou je naďalej podporovať úspešné zapájanie Slovenska do európskeho výskumu a inovácií.

Cieľom prvého ročníka podujatia, ktoré sa konalo 6. a 7. októbra v Zážitkovom centre vedy Aurelium v Bratislave, bolo prepojiť slovenskú vedecko-výskumnú a inovačnú komunitu, predstaviť možnosti financovania výskumu a inovácií z európskeho programu Horizont Európa a motivovať slovenské organizácie k aktívnejšiemu zapájaniu sa do medzinárodných projektov. „Horizon Days potvrdili veľký záujem o európske výskumné príležitosti,“ podotkol generálny riaditeľ CVTI Róbert Gálik.