Bratislava 13. februára (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) SR spúšťa nový podcast Veda na dosah s podtitulom „o štúdiu“ a zistenie, že hluk ľudí škodí vtákom a ovplyvňuje ich rast aj rozmnožovanie. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Centrum vedecko-technických informácií SR spúšťa nový podcast Veda na dosah s podtitulom „o štúdiu“. Má pomôcť žiakom, študentom aj rodičom zorientovať sa v možnostiach štúdia vo vedeckých odboroch na Slovensku. Podcast sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia.

Cieľom podcastu je pomôcť poslucháčom lepšie sa zorientovať v možnostiach štúdia, najmä STEM odborov (veda, technika, inžinierstvo, matematika, pozn. TASR). Taktiež aj v systéme vzdelávania a v rozhodnutiach, ktoré môžu zásadne ovplyvniť ich ďalšie smerovanie.

„Prostredníctvom zaujímavých tém a rozhovorov s hosťami z vedeckej, zo školskej či z podnikateľskej obce chceme poskytnúť mladým ľuďom a ich rodičom praktického sprievodcu ako, kde a prečo študovať vedecké a technické odbory, kde sa uplatnia ich absolventi a akú pridanú hodnotu majú STEM zručnosti na pracovnom trhu či pre celú spoločnosť,“ uviedla riaditeľka Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti Štefánia Bartošová. Podcast môže byť zároveň praktickým sprievodcom aj pre rodičov a zdrojom informácií pre učiteľov.

Špecialistka externej komunikácie CVTI SR Stanislava Luptáková avizovala, že prvá epizóda podcastu sa odvysiela v piatok (13.2.). Ďalšie časti sa budú podľa nej zverejňovať raz mesačne, vždy prvý piatok v mesiaci. Venovať sa bude aktuálnej téme podávania elektronických prihlášok na stredné školy (ePrihlášky), ktoré je spustené v termíne od 8. do 20. februára tohto roka.

Hosťom prvej epizódy podcastu je Martin Bezek, produktový manažér systému ePrihlášky zo sekcie informačných technológií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. „V rozhovore vysvetľuje, ako elektronické prihlášky fungujú, na čo si majú uchádzači a rodičia dať pozor a ako celý proces zvládnuť jednoducho a bez zbytočných komplikácií. Zároveň vysvetlí, prečo vznikla potreba vytvoriť nový systém a aké sú rozdiely v porovnaní so starým systémom prihlasovania,“ priblížila Luptáková.

Hlukové znečistenie ovplyvňuje správanie vtákov na celom svete a narúša ich život vo všetkých aspektoch od dvorenia až po schopnosť nájsť si potravu a vyhnúť sa predátorom, poukázala v stredu nová rozsiahla analýza.

Výskumníci preskúmali takmer štyri desaťročia vedeckej práce a zistili, že zvuky vydávané ľuďmi narúšajú životy vtákov na šiestich kontinentoch a majú „silné negatívne účinky“ na úspešnosť ich reprodukcie.

Predchádzajúci výskum jednotlivých druhov ukázal, že zdroje antropogénneho hluku – ako sú lietadlá, doprava a stavebné práce – môžu ovplyvniť vtáky rovnako, ako je to v prípade iných voľne žijúcich zvierat.

Pre túto štúdiu však tím urobil širšiu analýzu spojením údajov publikovaných od roku 1990 o 160 druhoch vtákov, aby zistil, či by sa dali stanoviť všeobecnejšie trendy.

Štúdia, publikovaná v časopise Proceedings of the Royal Society B, prináša jasné dôkazy o „všadeprítomnom“ vplyve hlukového znečistenia pôsobiacom na vtáky na celom svete.

„Zistili sme, že hluk významne ovplyvňuje rizikové komunikačné správanie, hľadanie potravy, agresiu a fyziológiu a mal silný vplyv na využívanie biotopov i negatívny vplyv na reprodukciu,“ uvádza štúdia.

Je to podľa nej preto, že vtáky sa v záujme prežitia spoliehajú na akustické informácie, čo ich robí obzvlášť zraniteľnými voči modernému hluku produkovanému autami, strojmi rôzneho druhu a mestským životom.

„Vtáci používajú spev na nájdenie partnerov, na varovanie pred predátormi a mláďatá vydávajú prosebné zvuky, aby dali rodičom vedieť, že sú hladné,“ povedala Natalie Maddenová, ktorá viedla výskum počas pôsobenia na Michiganskej univerzite.

V niektorých prípadoch hlukové znečistenie prerušilo páriace prejavy vtákov - spôsobilo, že samce zmenili svoje piesne typické pre dvorenie. Štúdia zahŕňa mnoho bežných druhov, ako sú červienky a škorce, vrabce domáce a sýkorky veľké.

Reakcia na zvukové znečistenie sa medzi jednotlivými druhmi líšila. Vtáky, ktoré hniezdia blízko pri zemi, trpeli väčším poškodením reprodukcie, zatiaľ čo u tých, používajúcich otvorené hniezda, zaznamenali silnejšie účinky hluku na rast.

Vtáky žijúce v mestských oblastiach mali tendenciu mať vyššie hladiny stresových hormónov než tie, ktoré žijú mimo miest.

Medzinárodná únia ochrany prírody (IUCN) vlani v októbri uviedla, že približne 61 percent svetových druhov vtákov má klesajúce populácie, najmä v dôsledku straty biotopov spôsobenej rozširujúcim sa poľnohospodárstvom a ťažbou dreva.