Bratislava 31. októbra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Spoločnosť xAI miliardára Elona Muska spustila projekt Grokipédia, muž po 271 dňoch s prasacou obličkou nastúpil na dialyzačnú liečbu a výskumníci zistili, že najbohatší ľudia sveta denne vyprodukujú viac oxidu uhličitého (CO2) ako najchudobnejší za rok. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Spoločnosť xAI miliardára Elona Muska v pondelok spustila dlho očakávaný projekt Grokipédia - rivala populárnej internetovej encyklopédie Wikipédia.

Prvá verzia Grokipédie s označením 0.1 mala v pondelok večer viac ako 885.000 článkov v angličtine, Wikipédia ich má viac ako sedem miliónov. Pri spúšťaní novej internetovej encyklopédie Musk sľúbil vylepšenú verziu 1.0 „desaťkrát lepšiu“, ako je súčasná, ktorá je podľa neho už teraz „lepšia ako Wikipédia“.

Obsah článkov na Grokipédii je generovaný umelou inteligenciou (AI) a AI četbotom Grok. Wikipédia je komunitná internetová encyklopédia spravovaná dobrovoľníkmi a jej stránky môžu upravovať i bežní internetoví používatelia.

„Cieľom Groka a Grokipedia.com je pravda, celá pravda a nič iné ako pravda. Nikdy nebudeme dokonalí, ale napriek tomu sa budeme snažiť dosiahnuť tento cieľ,“ napísal miliardár na svojej sociálnej sieti X.

Spustenie novej internetovej encyklopédie plánovali na koniec septembra. Omeškalo sa pre potrebu odtiaľ „odstrániť propagandu“. Musk založil projekt Grokipédia, pretože Wikipédia je podľa neho príliš ľavicovo orientovaná a „ovládaná krajne ľavicovými aktivistami“. Rozhnevali ho tiež výzvy na dobrovoľné donácie pre túto bezplatnú platformu.

Muž z amerického štátu New Hampshire, ktorý žil rekordných 271 dní s geneticky upravenou prasacou obličkou, musel opäť nastúpiť na dialýzu.

Tim Andrews (67) podstúpil 23. októbra operáciu odstránenia transplantovanej obličky po tom, ako mu nový orgán začal zlyhávať. Jeho transplantačný tím vo vyhlásení nazval Andrewsa „nesebeckým medicínskym priekopníkom a inšpiráciou“ pre pacientov s renálnou insuficienciou (chronickým ochorením obličiek).

Prvé pokusy s použitím geneticky upravených prasacích orgánov, dvoch sŕdc a dvoch obličiek, boli krátkodobé. Minulý rok zomrel v USA takmer dva mesiace po transplantácii prvý príjemca geneticky upravenej prasacej obličky. Pacienti, ktorým transplantovali prasacie srdcia v Spojených štátoch, taktiež neprežili dlhšie než dva mesiace.

Výskumníci preto začali zvažovať pacientov, ktorých zdravotný stav nebol až taký vážny ako u predchádzajúcich účastníkov týchto experimentov. Prasacia oblička vydržala žene z Alabamy až 130 dní, kým ju museli na jar minulého roka odstrániť. Andrewsova skúsenosť teda predstavuje prelom v oblasti takzvanej xenotransplantácie - prenose orgánov zo zvieraťa na človeka.

Andrews vedel, že jeho krvná skupina je obzvlášť ťažko zlučiteľná, a preto hľadal alternatívu. Kvalifikoval sa do pilotnej štúdie xenotransplantácie v Massachusettskej všeobecnej nemocnici v Bostone. Jeho lekári uviedli, že naďalej zostáva na zozname čakateľov na transplantáciu obličky.

V júni tím massachusettskej nemocnice transplantoval prasaciu obličku inému mužovi z New Hampshire, ktorému sa naďalej dobre darí. Pilotná štúdia by mala byť ukončená treťou transplantáciou prasacej obličky neskôr v tomto roku.

Najbohatších 0,1 percenta ľudí na svete vyprodukuje za deň viac uhlíkových emisií ako najchudobnejších 50 percent ľudí za celý rok. Vyplýva to zo stredajšej správy medzinárodnej charitatívnej organizácie Oxfam.

Správa Oxfamu pracuje s dátami z roku 2023, podľa ktorých jedna osoba patriaca k 0,1 percenta najbohatších ľudí na svete vyprodukuje v priemere denne viac ako 800 kilogramov oxidu uhličitého (CO2). Jedna osoba zo skupiny 50 percent najchudobnejších ľudí vyprodukuje len dva kilogramy.

V prepočte na obyvateľa sa medzi najbohatšími ľuďmi sveta objem emisií zvýšil od roku 1990 o 32 percent, pri najchudobnejších sa za rovnaký čas znížil o tri percentá. Správa použila dáta zo 196 krajín a údaje o rozdelení globálneho bohatstva.

„Emisie najbohatšieho jedného percenta ľudí len za rok 2019 spôsobia v priebehu nasledujúceho storočia 1,3 milióna úmrtí súvisiacich s nárastom teploty, pričom najväčšiemu riziku budú vystavené ženy a starší ľudia. Odhaduje sa tiež, že emisie najbohatšieho percenta spôsobia do roku 2050 ekonomické škody vo výške 44 biliónov dolárov krajinám s nízkymi a nižšími strednými príjmami,“ uvádza správa.