Bratislava 9. mája (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Krv istého Američana obsahuje univerzálny hadí protijed, austrálska rozhlasová stanica tajne používala moderátorku vytvorenú AI a zrenie rajčín a pomalšie starnutie ľudí a zvierat reguluje rovnaký proces. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Krv muža z USA, ktorý si takmer dve desaťročia injekčne aplikoval hadí jed a viackrát ho aj uštipli hady, obsahuje podľa vedcov „bezkonkurenčný“ protijed. Protilátky v krvi Tima Friedeho podľa vedeckého výskumu chránia pred smrteľnými dávkami širokej škály hadích jedov.

Ročne uštipnutie jedovatého hada zabije až 140.000 ľudí, ďalšie prípady sa končia amputáciou alebo trvalým postihnutím. Podľa doteraz úspešných testov na zvieratách by im mohli pomôcť práve protilátky z krvi Američana Friedeho.

Počas 18 rokov zvládol viac ako 200 uštipnutí hadom a viac ako 700 injekcií jedu, ktorý si pripravil z niektorých z najsmrteľnejších hadích jedov vrátane mámb, kobier či tajpanov. Spočiatku ho motivovalo vytvorenie imunity pri manipulácii s hadmi, neskôr sa z toho stal životný štýl.

Jed hadov z čeľade korálovcovité obsahuje predovšetkým neurotoxíny paralyzujúce obeť, ktorá umiera po zástave dýchacích svalov. Čeľad zmijovité má v jede najmä hemotoxíny napádajúce krv. Hadí jed obsahuje asi desiatku toxínov vrátane cytotoxínov priamo zabíjajúcich bunky.

Súčasné protijedy musia zodpovedať konkrétnemu druhu jedovatého hada a získavajú sa z krvi koní bojujúcich proti jedu produkciou protilátok.

Austrálska hudobná rozhlasová stanica CADA sa stala terčom kritiky po tom, ako pol roka používala moderátorku vytvorenú umelou inteligenciou (AI) bez toho, aby to priznala.

CADA vysiela v Sydney a prostredníctvom aplikácie iHeartRadio. Problematickou moderátorkou je Thy, ktorá od novembra 2024 moderuje reláciu Workdays with Thy (Pracovné dni s Thy), štvorhodinový mix hip-hopu, R&B a popu vysielaný od pondelka do piatku. Stránka relácie na webovej lokalite stanice však neuvádza, že moderátorku vytvorila AI. Jej hlas a podoba vznikli na základe skutočnej zamestnankyne finančného oddelenia spoločnosti ARN Media, ktorá rozhlasovú stanicu vlastní.

Skutočná identita moderátorky vyšla najavo až po tom, ako spisovateľka Stephanie Coombesová zo Sydney začala pátrať po ďalších informáciách o Thy.

Spoločnosť sa za svoj postup stala terčom kritiky.

Totožnosť Thy potvrdil prostredníctvom sociálnej siete LinkedIn aj projektový vedúci Fayed Tohme zo spoločnosti ARN, neskôr však svoj príspevok odstránil, píše The Independent. Postup obhajoval tým, že Thy „znie skutočne“ a má skutočných fanúšikov, hoci ona sama skutočná nie je. Relácia má podľa The Verge okolo 72.000 poslucháčov.

Zrenie paradajok reguluje ten istý proces, ktorý prispieva aj k regulácii dĺžky života a zdravia ľudí a živočíchov, uvádza nová štúdia.

V tele ľudí a iných živočíchov prebieha množstvo rôznych procesov. Jedným z nich je autofágia, ktorá reguluje recykláciu buniek a prebieha vo všetkých živých organizmoch okrem baktérií.

Medzinárodný tím vedcov pôsobiacich na univerzitách v Izraeli a Nemecku skúmal úlohu autofágie v zrení. Štúdiu s výsledkami 7. mája zverejnil vedecký žurnál New Phytologist.

Štúdia dokazuje, že autofágia ovládaním produkcie etylénu (eténu) ovplyvňuje zrenie plodov. Etén je primárnym hormónom ovládajúcim zrenie mnohých plodov, napríklad jabĺk, paradajok či banánov.

Vedci vytvorili rastliny rajčiaka umožňujúce dočasné genetické potlačenie autofágie špecificky v nezrelých plodoch plnej veľkosti. Potom v nich spustili produkciu etylénu a zrenie predčasne v porovnaní s bežným priebehom ovládaným autofágiou. Následná analýza ukázala, že absencia autofágie urýchľuje zrenie plodov rajčiaka a zvyšuje produkciu etylénu, čím dokázali, že autofágia odďaľuje starnutie plodov podobne ako odďaľuje starnutie živočíchov.

Schopnosť regulácie zrenia plodov má dôležité implikácie pri redukcii plytvania potravinami – môže umožniť rozšírenie výberu plodín dostupných konzumentom a ponúknuť riešenie udržateľnej potravinovej istoty – podľa odhadov totiž približne 40 percent celosvetovej poľnohospodárskej produkcie vyjde navnivoč.