Bratislava 31. júla (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Z múmií z obdobia španielskej kolonizácie v Čile izolovali DNA kiahní, rekordne nízka hladina Dunaja odhalila v Bulharsku pozostatky mamuta a populácia voľne žijúcich tigrov v Nepále vzrástla na vyše 400 jedincov. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Medzinárodný tím výskumníkov prvýkrát zabezpečil priamy molekulárny dôkaz vírusu pravých kiahní (variola). Európski dobyvatelia ochorenie zaniesli do Ameriky a ich epidémia tam zabila milióny pôvodných obyvateľov. Vedci izolovali DNA z mumifikovaných pozostatkov dvoch osôb, ktoré zomreli v úvode španielskeho koloniálneho obdobia v komunite Inkov v Čile.

Prví Španieli dorazili do Ameriky v roku 1492. Vírus pravých kiahní sa tam dovtedy nevyskytoval a preto pôvodné obyvateľstvo voči nemu nemalo prirodzenú imunitu. Vírus sa začal preto rýchlo šíriť a vyhubil až 90 percent pôvodného obyvateľstva Ameriky. To španielskym conquistadorom uľahčilo dobyť Aztécku ríšu v dnešnom Mexiku, mayské mestské štáty v Strednej Amerike a Inkskú ríšu od dnešného Ekvádoru až po Čile na juhu.

„Najstarší zdokumentovaný výskyt kiahní v Amerike evidujeme na ostrove Hispaniola v roku 1518, keď ho osídľovali Španieli,“ uviedol Bruno Romero González, genetik a doktorand na Trinity College v Dubline. Je zároveň hlavný autor štúdie, ktorá bola vo štvrtok uverejnená v časopise Science.

Dvaja pôvodní obyvatelia, ktorých pozostatky obsahovali patogén kiahní, žili v južných častiach Inkskej ríše, na tichomorskom pobreží v blízkosti zátoky Camarones v dnešnom Čile. Žena zomrela vo veku 30 až 35 rokov, muž vo veku 18 až 20 rokov.

„Tieto osoby boli prirodzene mumifikované a pochované v zväzkoch látky, zabalené do prikrývok z vlny a spolu s nimi boli v hrobe nájdené rôzne pohrebné predmety,“ uviedla spoluautorka štúdie a biologická antropologička z Čilskej univerzity Constanza de la Fuente Castro.

Výskumníci nedokázali presne určiť, kedy sa nakazili, ale pravdepodobne to bolo v polovici 16. storočia. Španieli pod vedením Francisca Pizarra zvrhli inkského vládcu v 30. rokoch 16. storočia.

Vzorky získané z tiel poskytli nový pohľad na evolúciu vírusu pravých kiahní. Jeho genómy boli takmer identické, čo naznačuje, že obe obete sa nakazili počas tej istej epidémie alebo tým istým cirkulujúcim kmeňom vírusu.

Vedci zistili, že patogén prešiel dlhým obdobím genetickej evolúcie až do 16. storočia. Jeho evolúcia sa spomalila počas veľkých epidémií kiahní, ktoré sprevádzali španielsku kolonizáciu, a opäť nabrala na sile až po zavedení prvej vakcíny v roku 1796.

Podľa výskumníkov to naznačuje, že vírus v tom období dosiahol evolučné optimum, ktoré mu umožňovalo šíriť sa bez potreby ďalšej adaptácie, keďže sa rýchlo šíril medzi obyvateľstvom bez imunity.

Pravé kiahne bolo v minulosti jedno z najsmrteľnejších vírusových ochorení a ich epidémie sa vo vlnách opakovane vracali. Podarilo sa ich vyhubiť až vďaka očkovaciemu programu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a posledný prípad zaznamenali v Somálsku v roku 1977.

WHO vyhlásila vyhubenie ochorenia 8. mája 1980. Dnes existujú iba uložené vzorky vírusu vo vysoko zabezpečených laboratóriách.

Pozostatky zrejme starovekého mamuta odhalila rekordne nízka hladina Dunaja na severe Bulharska, napísala v stredu tlačová agentúra BTA s odvolaním sa na historikov.

Pozostatky objavil v stredu obyvateľ dediny Riachovo po tom, čo si všimol niečo nezvyčajné v koryte rieky. Dedinčania neskôr kontaktovali odborníkov z Regionálneho historického múzea v neďalekom meste Ruse.

Riaditeľ múzea Nikolaj Nenov pre agentúru BTA povedal, že vyslaní experti na mieste spoznali dolnú čeľusť, dva kly a zrejme aj mamutie rebro. Kosti vo štvrtok previezli na ďalšie preskúmanie, aby presne určili ich pôvod a vek.

„Nenazval by som to senzáciou, ale akýkoľvek objav takýchto starovekých pozostatkov je veľmi dôležitý pre vedu,“ uviedol Nenov s tým, že sa dlho verilo, že oblasť bola kedysi močiarom, kde zrejme zviera pred tisíckami rokov uhynulo.

Hladina vody Dunaja je na rekordných minimách po opakovaných vlnách horúčav a súch v Európe. Rovnako je na tom aj viacero ďalších kľúčových vodných trás, napríklad Rýn.

Počet voľne žijúcich tigrov v Nepále naďalej rastie vďaka lepším a efektívnejším ochranným opatreniam, pričom ich populácia dosiahla 429 jedincov. V stredu o tom informoval tamojší Úrad pre národné parky a ochranu voľne žijúcich živočíchov.

Úrad so sídlom v nepálskom hlavnom meste Káthmandu uviedol, že ide o výrazný nárast odhadovaného počtu 121 tigrov v roku 2010 a 355 v roku 2022.

Environmentálna organizácia Svetový fond na ochranu prírody (WWF) v tejto súvislosti uviedla, že Nepál dosiahol jeden z najvýznamnejších úspechov na svete v oblasti obnovy kriticky ohrozeného druhu.

„Pokračovaním v investíciách do opatrení, ktoré umožňujú spolužitie ľudí a tigrov, sa Nepál môže stať dôležitým modelom pre ostatné krajiny s výskytom tigrov,“ uviedol riaditeľ WWF pre Nepál Ghana Gurung. Pripomenul, že práve 29. júl je Medzinárodným dňom tigrov.

Pri otázke konfliktov medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami WWF uviedla, že minulý rok spolupracovala s partnermi na projekte, ktorý sa dotýkal viac ako 5000 domácností. Systémy včasného varovania pred divou zverou odoslali vyše jeden milión upozornení, aby včas varovali komunity, keď sa tigre alebo slony blížili k poliam či osadám.

Nepál praktizuje sčítavanie populácie tigrov každé štyri roky od roku 2009. Pri najnovšej sumarizácii úrady od konca decembra 2025 do apríla tohto roku rozmiestnili fotopasce v piatich národných parkoch a v ich okolí. Tieto kamery majú zabudovaný senzor na nepretržité snímanie okolia.