Bratislava 7. februára (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Česko vystaví Lucy, najslávnejšiu kostru sveta, archeológovia vďaka latríne našli stratené miesto z tapisérie v Bayeux a vedci navrhujú utrpením testovať, či AI nezískava vedomie. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Etiópia Česku požičia dva najcennejšie exponáty zo svojho historického národného kultúrneho dedičstva, medzi nimi najslávnejšiu kostru na svete zvanú Lucy. Ide o fosílne pozostatky australopiteka z obdobia približne pred 3,2 miliónmi rokov. Tieto vzácne exponáty budú v Európe vystavené vôbec po prvýkrát.

Okrem Lucy bude v Prahe vystavená aj fosília dieťaťa s menom Selam, ktorá je asi o 100.000 rokov staršia. Kostrové pozostatky Lucy boli nájdené v roku 1974, Selama o asi 25 rokov neskôr. Fiala podotkol, že nálezy značne pomohli odhaliť pôvod človeka.

Vystavené budú v historickej budove českého Národného múzea od 25. augusta do 23. októbra 2025 v rámci pripravovanej expozície Ľudia. Myšlienka vystaviť Lucy v Česku vznikla podľa Fialu počas jeho návštevy v Etiópii v novembri 2023.

Lucy žila podľa vedcov na území dnešnej Etiópie. Bola vysoká asi 106 centimetrov, vážila 28 kilogramov a podobala sa viac na šimpanza ako na dnešného človeka. Býva označovaná aj ako "prateta ľudstva".

Spoľahlivým spôsobom detekcie rodiaceho sa vedomia ("ja") v systémoch umelej inteligencie (AI) môže byť podľa vedcov bolesť, pretože je to pocit známy drvivej väčšine živých tvorov, uvádza nová štúdia.

Za vedomie sa u zvierat považuje schopnosť vnímať emócie a pocity ako bolesť, slasť alebo strach. Väčšina odborníkov na AI sa zhoduje v názore, že moderné modely generatívnej AI (GenAI) nemajú a možno ani nikdy nebudú mať vedomie, hoci sa sporadicky objavujú vyhlásenia tvrdiace opak. Autori štúdie sa dištancovali od toho, že by o niektorom z testovaných modelov predpokladali, že nadobudol vedomie.

Autori štúdie na výskum veľkých jazykových modelov (large language models – LLM) vytvorili textovú hru a modelom zadali za úlohu získať čo najviac bodov.

"Napríklad sme (vybranému modelu LLM) povedali, že ak si vyberie možnosť číslo jeden, získa jeden bod. Potom sme mu povedali, že ak si vyberie možnosť číslo dva, zakúsi istú mieru bolesti, no získa body navyše," uvádza Daria Zakharova z LSE. Pri možnostiach umožňujúcich zakúsiť slasť sa body odpočítavali, dodáva Live Science.

Zakharova a jej kolegovia počas experimentu zistili, že väčšina LLM sa snažila dosiahnuť čo najväčší počet bodov, no po dosiahnutí určitej hranice bolesti alebo slasti prehodila výhybku a snažila sa minimalizovať bolesť alebo maximalizovať slasť.

Autori upozorňujú, že LLM nevnímali bolesť vždy negatívne a slasť pozitívne. Istú mieru bolesti alebo nepohodlia, napríklad spojenú s námahou alebo tvrdým tréningom, považovali za pozitívnu, avšak príliš veľké množstvo slasti v niektorých prípadoch už považovali za škodlivé.

Nová štúdia anglických archeológov odhalia miesto, kde stálo sídlo posledného anglosaského kráľa Anglicka Harolda II. Godwinsona vyobrazené na tapisérii z Bayeux.

Ovládnutie Anglicka Normanmi v roku 1066 je významnou udalosťou dejín Spojeného kráľovstva. Zachytáva ho 68,38 metra dlhá a 0,52 metra vysoká vyšívaná tapiséria z Bayeux. Vrcholom tapisérie je víťazstvo normanského vojvodu Viliama Dobyvateľa v bitke pri Hastingse nad vojskom anglického kráľa Harolda II. Godwinsona. Predchádzajúce časti tapisérie ale zobrazujú sieň, kde kráľ Harold hodoval pred odchodom do Francúzska i po svojom návrate.

Dlho sa predpokladalo, že sieň stála v Boshame, dedine na západnom pobreží grófstva Západný Sussex, hoci nikdy sa to nepodarilo dokázať – až doteraz.

Najdôležitejšou informáciou bolo, že vykopávky odhalili latrínu umiestnenú vnútri veľkej drevenej budovy. Archeológovia si počas uplynulých približne desiatich rokov všimli v nálezoch z Anglicka trend umiestňovať záchody do vnútra budov, ktorý sa začal objavovať od začiatku desiateho storočia.

Nález latríny preto archeológom signalizoval, že objavená drevená budova bola určená pre hornú vrstvu a takmer určite predstavovala časť Haroldovho sídla a budovu zobrazenú na tapisérii.

"Táto dôležitá stopa nám spolu s ďalšími dôkazmi nado všetku pochybnosť potvrdila, že ide o miesto, kde sa nachádzalo privátne centrum moci Harolda Godwinsona zachytené tapisériou v Bayeux," dodal Wright.