Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 10. november 2024Meniny má Tibor
< sekcia UNESCO a veda

TÝŽDEŇ VO VEDE: Mamuty zrejme nevyhubilo príbuzenské kríženie

Ilustračné foto. Foto: TASR - Henrich Mišovič

Vyhynutie mamutov nespôsobilo príbuzenské kríženie, vyhubiť ich mohla náhoda i alergie na peľ kvitnúcich rastlín, ktoré ich pripravili o čuch, tvrdia štúdie.

Bratislava 11. októbra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Zabijak dinosaurov nezasiahol Zem koncom kriedy sám, pitie kávy pri hypertenzii môže znížiť riziko demencie a mamuty asi nevyhubilo príbuzenské kríženie, mohla to byť náhoda i alergie. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Vyhynutie mamutov nespôsobilo príbuzenské kríženie, vyhubiť ich mohla náhoda i alergie na peľ kvitnúcich rastlín, ktoré ich pripravili o čuch, tvrdia štúdie.

Mamut srstnatý (Mammonteus primigenius) žil počas pleistocénu (2,6 milióna až 11.700 rokov p. n. l.), z väčšiny územia svojho výskytu však zmizol pred približne 10.000 rokmi. Malá skupina prežila na Wrangelovom ostrove v Severnom ľadovom oceáne. Niekoľko stoviek mamutov tu žilo ešte okolo roku 2000 p. n. l. – teda približne 500 rokov po dokončení Chufuovej pyramídy v Gíze, náhle však vyhynula.

V minulosti bol za hlavnú príčinu vyhladenia mamutov považovaný ich zlý zdravotný stav v dôsledku príbuzenského kríženia. Túto teóriu však vyvrátila štúdia medzinárodného tímu vedcov publikovaná začiatkom júla v žurnále The Cell.

Príčinou vyhynutia mamutov tak mohla byť nejaká náhodná udalosť, napríklad extrémne silná búrka. Mamuty však mohlo vyhladiť aj extrémne množstvo peľu kvitnúcich rastlín. Ak by sa choboty zvierat v dôsledku alergických reakcií upchali hlienmi, znemožnilo by im to hľadanie partnerov, čo by spôsobilo prudký pokles ich populácie a nakoniec aj ich vyhynutie.

Pravidelné pitie kávy môže u ľudí trpiacich vysokým krvným tlakom (hypertenziou) znížiť riziko vzniku demencie.

Predchádzajúci výskum dokázal, že pravidelné striedme pitie kávy alebo čaju dokáže redukovať zápaly. Štúdie tiež preukázali, že pitie týchto nápojov môže posilňovať hematoencefalickú bariéru. Oba tieto faktory vedci v minulosti spojili s redukciou rizika vzniku demencie.

Výskumníci z Lekárskej univerzity provincie Ning-sia v Číne sa rozhodli zistiť, či existuje priame spojenie medzi pitím nápojov s obsahom kofeínu a demenciou. Hľadali spojenia medzi pravidelnou konzumáciou kávy alebo čaju a znížením rizika vzniku demencie. Zohľadňovali aj ďalšie faktory s potenciálom ovplyvniť výsledky, napríklad prítomnosť srdcového ochorenia alebo iné zdravotné problémy vrátane vysokého krvného tlaku.

Analýza zistila, že u ľudí s hypertenziou hrozilo vyššie riziko vzniku demencie ako u ľudí s normálnymi hodnotami krvného tlaku. Štúdia zároveň uvádza, že ľudí s hypertenziou, ktorí denne vypijú pol až jednu šálku kávy alebo štyri až päť šálok čaju, ohrozuje nižšie riziko vzniku demencie ako ľudí, ktorí kávu ani čaj nepijú.

Autori štúdie predpokladajú, že pokles rizika vzniku demencie u konzumentov kofeínových nápojov trpiacich hypertenziou možno pripísať na vrub redukcie zápalov. Upozorňujú však, že štúdia hľadala korelácie a že na pochopenie spojenia medzi konzumáciou kofeínu pacientmi s hypertenziou a vznikom demencie je potrebný ďalší výskum.

Obrovský asteroid, ktorý pred 66 miliónmi rokov zasiahol Zem a vyhubil dinosaury, nebol sám. V tom období dopadol na Zem aj iný veľký asteroid, potvrdila nová štúdia.

Tento druhý asteroid – výrazne menší, avšak stále značnej veľkosti – dopadol neďaleko západného pobrežia Afriky. Vytvoril kráter Nadir s priemerom deväť kilometrov a podľa vedcov zdvihol najmenej 800 metrov vysokú vlnu cunami, ktorá sa prehnala Atlantickým oceánom. Mal priemer približne 450 až 500 metrov a Zem zasiahol rýchlosťou približne 72.000 kilometrov za hodinu.

Za celú históriu ľudstva do Zeme nevrazil asteroid veľkosťou porovnateľný s tými, ktoré vytvorili krátery Nadir alebo Chicxulub. V zaznamenanej histórii sa im najviac blížilo teleso, ktoré 30. júna 1908 ráno explodovalo nad riedko osídlenou oblasťou pri sibírskej rieke Podkamenná Tunguska. Výbuch spôsobil tlakovú vlnu, ktorá na ploche s rozlohou približne 2150 štvorcových kilometrov pováľala asi 80 miliónov stromov.