Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 21. máj 2025Meniny má Zina
< sekcia UNESCO a veda

TÝŽDEŇ VO VEDE: Mladá Slovenka a Čech bodovali vo vedeckej súťaži

Ilustračné foto. Foto: TASR - Michal Svítok

Študentka zo Slovenska Anna Podmanická (19) a český študent Tomáš Čermák (18) sa stali celosvetovými víťazmi v súťaži The Earth Prize so svojím projektom zameraným na čistenie vody.

Bratislava 25. apríla (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Mladá Slovenka a Čech sa stali celosvetovými víťazmi s projektom čistiarne, čínsko-ruskú základňu na Mesiaci by mohla zásobovať jadrová elektráreň a vrany čierne zvládajú rozlišovať geometrické tvary. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Študentka zo Slovenska Anna Podmanická (19) a český študent Tomáš Čermák (18) sa stali celosvetovými víťazmi v súťaži The Earth Prize so svojím projektom zameraným na čistenie vody prostredníctvom sily svetla a plazmy. Okrem čistenia vody však ponúka aj nové riešenia v boji s antibiotickou rezistenciou.

Inovatívny systém dvoch vedcov odstraňuje antibiotiká a rezistentné baktérie z odpadových vôd a ponúka energeticky účinné a nákladovo efektívne riešenie, ktoré by mohlo zmeniť dostupnosť čistej vody na celom svete. Spočíva v spojení dvoch rôznych prístupov - Čermákovej práce so studenou plazmou zameranou na ničenie škodlivín a baktérií odolných voči antibiotikám a Podmanickej výskumu v oblasti čistenia vody fotokatalýzou. Spojením týchto prác vznikol systém, ktorý nazvali PURA.

The Earth Prize je najväčšia svetová environmentálna súťaž pre mladých ľudí, ktorej cieľom je inšpirovať a podporiť budúcu generáciu environmentálnych lídrov a inovátorov a vytvoriť globálnu platformu na zdieľanie ich riešení. Do súťaže sa zapájajú vedci z celého sveta s tisíckami projektov.

Súťaž má sedem regionálnych víťazov - z Oceánie, Ázie, Blízkeho východu, Afriky, Európy, Severnej Ameriky a Strednej a Južnej Ameriky. Anna a Tomáš zvíťazili v Európe. Celosvetového víťaza následne vyberá verejnosť hlasovaním. Od roku 2021 The Earth Prize podporila viac ako 14.000 mladých ľudí v 160 krajinách.

Predbežné plány Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice (ILRS) vedenej Čínou a Ruskom zahŕňajú vybudovanie jadrovej elektrárne na povrchu Mesiaca, ktorá by túto základňu zásobovala. Vyplýva to z prezentácie vedúceho inžiniera čínskej misie Čchang-e-8 Pcheja Čao-jü.

Cieľom misie Čchang-e-8 s plánovaným štartom sondy v roku 2028 je položiť základy pre výstavbu stálej lunárnej základne s ľudskou posádkou. Zásobovanie ILRS elektrinou a teplom okrem jadrovej elektrárne môžu zaistiť aj veľké solárne panely, potrubia a káble vybudované na Mesiaci, uviedol Pchej Čao-jü v Šanghaji.

Plán vybudovať jadrový reaktor na povrchu Mesiaca, ktorý by poháňal ILRS, do roku 2035, oznámila minulý rok ruská vesmírna agentúra Roskosmos.

Zahrnutie jadrovej energetickej jednotky do prezentácie čínskeho inžiniera pre predstaviteľov 17 krajín a medzinárodných organizácií podľa Reuters naznačuje, že Peking túto myšlienku Moskvy podporuje, hoci ju nikdy oficiálne neoznámil.

Vrany čierne dokážu pohľadom odlišovať pravidelné geometrické tvary od nepravidelných, uvádza nová štúdia vypracovaná vedcami z Univerzity v Tübingene v Nemecku, ktorú 11. apríla zverejnil žurnál Science Advances.

Predchádzajúci výskum dokázal, že ľudia bez ohľadu na vek, kultúrne pozadie alebo vzdelanie dokážu skutočne dobre detegovať geometrickú pravidelnosť tvarov.

Aj ostatné druhy živočíchov môžu mať vrodený zmysel pre geometriu, výskum matematických schopností ho však doteraz netestoval, uvádza kognitívny neurobiológ Andreas Nieder z Univerzity v Tübingene.

Niederov tím skúmal dve vrany čierne chované v laboratóriu univerzity. Výskumníci už v minulosti preukázali, že matematické schopnosti vrán dosahujú úrovne batoliat.

V rámci novej štúdie vedci nechali vtáky vyberať z tvarov zobrazených na monitoroch počítača. Ak zo šestice ponúknutých tvarov vybrali ten správny, dostali za odmenu múčneho červa.

Tvary sa spočiatku jasne odlišovali (napríklad päť mesiacov a jedna kvetina), neskôr sa na obrazovke zobrazilo napríklad päť štvorcov a jeden nepravidelný štvoruholník iba mierne odlišný od štvorcov. Vedci sa zvýšením náročnosti snažili zistiť, či vtáky dokážu identifikovať nepravidelný tvar veľmi pripomínajúci tie pravidelné.

Vrany uspeli aj v tomto teste, dodávajú autori štúdie. Stali sa tak po ľuďoch prvým druhom, ktorý preukázal tento druh geometrickej intuície, uvádza kognitívny neurobiológ Andreas Nieder z Univerzity v Tübingene.