Bratislava 7. augusta (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Časť nosnej rakety Falcon 9 pravdepodobne narazila do Mesiaca a nízka hladina Dunaja odkryla v Bulharsku základy mosta z čias Rímskej ríše. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Horný stupeň nosnej rakety Falcon 9 americkej spoločnosti SpaceX pravdepodobne v stredu v rýchlosti približne 8690 kilometrov za hodinu narazil do povrchu Mesiaca. Kolízia nepredstavuje pre Zem nebezpečenstvo, na obežnici Zeme však s určitosťou zanechala nový kráter.

Približne štvortonová časť rakety Falcon 9 mala podľa predchádzajúcich odhadov naraziť do severnej pologule Mesiaca v okolí Einsteinovho krátera okolo 08.35 h SELČ. Incident nebolo možné okamžite potvrdiť, pretože žiadna z kozmických sond obiehajúcich okolo Mesiaca nebola v pozícii, aby ho mohla zachytiť naživo.

Vedci musia porovnať snímky povrchu Mesiaca pred nárazom a po ňom. Tento proces podľa televíznej stanice BBC môže zabrať nejaký čas.

Horné stupne rakiet sa po vynesení nákladu na obežnú dráhu zvyčajne vrátia do zemskej atmosféry, kde zhoria alebo spadnú do oceánu. Nosná raketa Falcon 9, ktorá s dvomi lunárnymi modulmi vyštartovala do vesmíru v januári 2025, však nechala svoj horný stupeň vznášať sa bezcieľne vo vesmíre.

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) predtým uviedol, že náraz by mal na Mesiaci vytvoriť kráter široký približne 18 metrov a hlboký asi štyri metre. Viacero odborníkov však odhaduje, že bude ešte väčší.

Mimoriadne nízka hladina vody v rieke Dunaj odhalila v Bulharsku časti základov starovekého Konštantínovho mosta. Archeológom sa tak naskytla jedinečná príležitosť zdokumentovať pozoruhodný inžiniersky výtvor Rímskej ríše.

„Tieto okamihy sú pre archeológov nesmierne cenné, pretože príroda nám na chvíľu odhalí objekt, ktorý je väčšinu času skrytý pod Dunajom,“ uviedol Pavel Popov z Regionálneho historického múzea v bulharskom Plevene.

Most dal postaviť rímsky cisár Konštantín I. Veľký a za jeho prítomnosti bol oficiálne otvorený v roku 328 n. l.; spájal významné staroveké mestá Ulpia Oescus a Sucidava na protiľahlých brehoch Dunaja. Prvé z nich ležalo pri dnešnej obci Gigen na severe Bulharska, druhé pri Corabii v Rumunsku.

S dĺžkou približne 2400 metrov bol Konštantínov most svojho času najdlhším na Dunaji a zároveň najdlhším riečnym mostom staroveku. Fungoval však krátko - predpokladá sa, že bol vážne poškodený alebo z veľkej časti zničený okolo roku 367 n. l.

Séria horúčav v Európe v tomto roku spôsobila v niektorých častiach kontinentu závažné sucho. To spôsobilo aj pokles hladiny vody v riekach a v Bulharsku to už koncom júla viedlo k odhaleniu mamutích kostí.

Výskumníci z múzea v Plevene tiež pomocou dronov a fotografií zo vzduchu zdokumentovali viditeľné zvyšky Konštantínovho mosta a zmapovali líniu jeho odkrytých základov a posúdili ich stav.