Bratislava 14. augusta (TASR) - Uplynulý týždeň priniesol vo svete vedy, techniky a výskumu viacero pozoruhodných objavov a zistení. Nízka hladina Visly odhalila vo Varšave praveké nástroje, archeológovia v Turecku objavili viac ako 2000 rokov starý hrob, ktorý môže patriť zápasníkovi, a nová štúdia upozornila na výrazný úbytok pôvodnej vegetácie v Brazílii za posledné štyri desaťročia. TASR prináša prehľad najzaujímavejších vedeckých udalostí a poznatkov uplynulého týždňa.

Pokles hladiny Visly odhalil na území Varšavy dva vzácne praveké nástroje vyrobené z jelenieho parohu. Členovia skupiny Milion Explorers Team objavili sekeru a motyku, ktoré odborníci predbežne datujú do obdobia neolitu.

Podľa objaviteľa Jacka Boboryckého ide o mimoriadne cenné nálezy. „Je to jeden z dvoch skutočne špičkových nástrojov z obdobia neolitu. Vždy som sníval o tom, že nájdem niečo také,“ povedal.

Členovia skupiny si myslia, že predmety sa uvoľnili z archeologického náleziska vyššie po prúde rieky a na územie Varšavy ich priniesla voda. Rovnaké miesta vlani opakovane prehľadávali bez výsledku.

Prieskum odhalil aj veľké drevené kladivo a dve hovädzie kosti so stopami opracovania, ktoré ešte preskúmajú odborníci. Neolit na území dnešného Poľska trval približne od 4500 do 1700 rokov pred naším letopočtom a jelenie parohy boli bežne využívané na výrobu pracovných nástrojov.

Archeológovia počas vykopávok neďaleko antického mesta Aspendos v Turecku objavili viac ako 2000 rokov starý hrob, ktorý by mohol patriť profesionálnemu športovcovi, pravdepodobne zápasníkovi.

„V hrobke sa našli mince zobrazujúce zápasníkov a ďalšie artefakty, ktoré naznačujú, že pochovaná osoba sa zrejme venovala športom, možno dokonca zápaseniu,“ uviedol turecký minister kultúry a cestovného ruchu Mehmet Nuri Ersoy.

Archeológovia objavili kostru a artefakty v sarkofágu vyrobenom z kamenných dosiek pri vykopávkach na cintorínoch neďaleko Aspendosu. Podľa vyhlásenia pochádza hrob pravdepodobne z rokov 475 až 300 pred n. l.

Aspendos sa nachádzal na juhozápade Turecka, približne 16 kilometrov od Stredozemného mora, a bol grécko-rímskym mestom. Založili ho grécki kolonisti v 5. storočí pred n. l. a preslávilo sa ako centrum obchodu so soľou, olivovým olejom, drevom a koňmi. V meste sa nachádzalo veľké grécke cvičisko a štadión s kapacitou 8000 divákov, ktorí tam mohli sledovať bežecké preteky, súťaže v hode oštepom či zápasenie.

Mesto sa so zápasníkmi spája najmä vďaka svojim strieborným minciam zobrazujúcim pár nahých bojovníkov. Mince prezývané statéry sa tam razili viac ako 100 rokov, a preto sa predpokladá, že tento šport mal pre tamojšiu spoločnosť osobitný význam, uvádza sa v štúdii archeológa Ouza Tekina z roku 2000.

Napriek tomu, že sa mince našli v hrobe tejto osoby, nie je zrejmé, či išlo o zápasníka. „Bude potrebné vykonať oveľa viac analýz, kým bude možné s istotou identifikovať pozostatky ako zápasníka,“ uviedla historička Sarah E. Bondová z Univerzity v Iowe, ktorá sa na objave nepodieľala. Odborníci budú hľadať viaceré indície, napríklad zranenia nosa, aby mohli potvrdiť túto teóriu.

Hrob je súčasťou vykopávok na novoobjavenom cintoríne v Aspendose, uviedol minister. „S každým novým nálezom v Aspendose budeme dopĺňať chýbajúce stránky našej histórie, chrániť naše kultúrne dedičstvo prostredníctvom vedeckých štúdií a prenášať ho do budúcnosti,“ uviedol Ersoy vo vyhlásení.

Brazília za posledné štyri desaťročia prišla o územie s pôvodnou vegetáciou väčšie než dvojnásobok rozlohy Francúzska. Výrazne sa tým zvyšuje zraniteľnosť tejto juhoamerickej krajiny voči extrémnym prejavom počasia spojeným s javom El Niňo, konštatuje sa v najnovšej štúdii brazílskej výskumnej siete MapBiomas, ktorá monitoruje využitie pôdy a stav prírodných ekosystémov.

Pôvodná vegetácia pokrývala pred štyridsiatimi rokmi 79 percent územia Brazílie, v súčasnosti je to už len 65 percent. Najväčšie úbytky boli zaznamenané v amazonskom dažďovom pralese a v rozsiahlom komplexe saván a lesov v juhovýchodnej Brazílii nazývanom Cerrado. Veľká časť týchto oblastí sa zmenila na poľnohospodársku pôdu či pastviny, ktoré teraz zaberajú 32 percent územia krajiny – v roku 1985 to bolo 18 percent.

Analýza MapBiomas ukázala, že oblasti, kde pôvodná vegetácia ustúpila poľnohospodárstvu, sú počas silných epizód El Niňa náchylnejšie na extrémne výkyvy počasia. V odlesnených častiach Amazónie zaznamenali počas El Niňa v rokoch 2023 až 2024 výraznejší pokles zrážok než v zalesnených oblastiach. Naopak, v poľnohospodárskych regiónoch na juhu krajiny spadlo viac zrážok ako v oblastiach s pôvodnou vegetáciou.

Najjužnejší brazílsky štát Rio Grande do Sul zasiahli v roku 2024 rozsiahle záplavy, pri ktorých zahynulo 200 ľudí.

Využívanie pôdy podľa koordinátora siete MapBiomas Tassa Azeveda síce nemá vplyv na samotný jav El Niňo, no môže ovplyvniť jeho dôsledky. Jednou z hypotéz je tá, že odlesňovanie v Amazónii znižuje evapotranspiráciu, teda celkový výdaj vody zemského povrchu do atmosféry, a vlhkosť vzduchu, čo vedie k vyšším teplotám a slabším zrážkam. El Niňo tieto efekty ešte zosilňuje.

Brazílska vláda v júli varovala, že tento klimatický jav bude tento rok veľmi silný, pričom teplota hladiny Tichého oceánu môže presiahnuť dlhodobý priemer o viac ako dva stupne Celzia. Brazílska poľnohospodárska a chovateľská konfederácia (CNA) upozornila, že „super El Niňo“ môže negatívne ovplyvniť produkciu kávy, sóje či cukru.