Bratislava 1. mája (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom, po bývalom talianskom pápežovi Levovi XIII. pomenovali asteroid a zistenie, že úbytok tropických lesov sa po rekordnom predchádzajúcom roku spomalil. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Európa v roku 2025 zažila historickú vlnu horúčav, najmä v severských krajinách, tiež rýchle úbytky ľadovcov a rekordne vysoké teploty morí, keďže rýchlo otepľujúci sa kontinent odoláva čoraz častejším klimatickým extrémom. Ukázala to nová správa, ktorú v stredu zverejnili európska služba Copernicus a Svetová meteorologická organizácia (WMO).

Správa s názvom Stav klímy v Európe prináša viaceré kľúčové zistenia. Najmenej 95 percent územia starého kontinentu malo vlani nadpriemerné teploty, pričom Británia, Nórsko a Island zaznamenali najteplejší rok v histórii. „Od roku 1980 sa Európa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako je globálny priemer, čo z nej robí najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent na Zemi,“ uviedla generálna tajomníčka WMO Andrea Celeste Saulová.

Dodala, že vlny horúčav sú častejšie a intenzívnejšie a v roku 2025 zasiahli oblasti od Stredomoria až po Arktídu. Subarktická Škandinávia (Fínsko, Nórsko, Švédsko) zažila rekordnú trojtýždňovú vlnu horúčav, pričom teploty v Arktíde dosiahli 30 stupňov Celzia.

V Turecku teploty prvýkrát dosiahli 50 stupňov Celzia a 85 percent obyvateľov Grécka bolo vystavených extrémnym horúčavám okolo alebo nad 40 stupňov Celzia.

Západnú a južnú Európu sužovali tri veľké vlny horúčav (v júni a auguste) a odborníci upozorňujú na možný návrat fenoménu El Nio, ktorý môže ešte viac zvýšiť globálne teploty.

Ľadovce v Európe zase zaznamenali čistú stratu hmoty, pričom Island mal druhý najväčší úbytok v histórii.

Grónsky ľadový štít stratil približne 139 miliárd ton ľadu, čo podľa vedcov zodpovedá úbytku v objeme 100 olympijských bazénov každú hodinu. Globálnu hladinu morí to zvýšilo o 0,4 milimetra.

Snehová pokrývka v Európe bola pritom tretia najmenšia v histórii.

Z obnoviteľných zdrojov sa tretí rok po sebe vyrobilo viac elektriny ako z fosílnych palív (46,4 percenta), pričom solárna energia dosiahla rekordných 12,5 percenta.

Úradníci EÚ však varujú, že prechod treba urýchliť a odklon od fosílnych palív ešte zintenzívniť.

Teplota morskej hladiny bola rekordná štvrtý rok po sebe a 86 percent európskych morí zažilo aspoň jeden deň silnej vlny horúčav.

Tieto javy poškodzujú biodiverzitu, napríklad morskú trávu v Stredozemnom mori, ktorá je citlivá na vysoké teploty a slúži ako dôležité prostredie pre ryby.

Požiare zničili rekordnú plochu viac ako jeden milión hektárov. V dôsledku búrok a záplav prišlo o život najmenej 21 ľudí, pričom zasiahli aj ďalších približne 14.500, aj keď extrémne zrážky boli menej rozsiahle ako v predchádzajúcich rokoch.

Po bývalom talianskom pápežovi Levovi XIII. pomenovali asteroid, oznámil v stredu Vatikán. Asteroid obieha okolo Slnka pod novým názvom Gioacchinopecci podľa Gioacchina Pecciho - pápeža Leva XIII., ktorý bol na čele katolíckej cirkvi v rokoch 1878 až 1903.

Lev XIII. napísal prvú rímskokatolícku encykliku (pápežský list adresovaný všetkým biskupom) a dodnes je známy ako „pápež robotníkov“. Nazval ho tak aj súčasný pápež Lev XIV.

Lev XIII. založil Vatikánske observatórium. Asteroid pomenovaný po ňom objavil litovský astronóm Kazimieras Černis a astronóm Vatikánskeho observatória Richard P. Boyle.

Asteroidy v minulosti pomenovali už aj po pápežovi Benediktovi XVI. (Ratzinger) a pápežovi Gregorovi XIII.

Tempo likvidácie tropických lesov sa vlani po rekordných stratách v roku 2024 spomalilo, ukázala v stredu výročná správa Inštitútu pre svetové zdroje (WRI) a Marylandskej univerzity.

Svet prišiel minulý rok o 4,3 milióna hektárov primárnych tropických lesov, čo je o 36 percent menej ako v roku 2024. Zásluhu na tom má najmä úsilie brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu obmedziť odlesňovanie.

„Je povzbudivé, že keď sa problém zdá byť rozsiahly, existujú skutočné zásahy, ktoré fungujú, a vidíme to v dátach,“ uviedla spoluriaditeľka medzinárodnej ochranárskej organizácie Global Forest Watch Elizabeth Goldmanová. Navzdory tomu podľa nej krajiny odlesňujú o 70 percent viac, ako by mali, aby splnili globálny záväzok z roku 2023.

Úbytok lesov bol v minulom roku stále značný a o 46 percent vyšší ako pred desiatimi rokmi. Ide o plochu približne rovnako veľkú ako je rozloha Dánska, pričom každú minútu bola vyrúbaná plocha rovnajúca sa približne 11 futbalovým ihriskám.

Odlesňovanie sa okrem Brazílie spomalilo aj v Kolumbii či Indonézii. Naopak na vysokých úrovniach ostalo v Bolívii, Konžskej demokratickej republike, Kamerune a Madagaskare. Častým dôvodom bola potreba vytvoriť miesto pre pestovanie sóje či chov dobytka.

Za úbytkom stoja aj rozsiahle lesné požiare spôsobené klimatickými zmenami. „V posledných troch rokoch spálili požiare vyše dvakrát toľko stromov ako pred dvoma desaťročiami,“ uviedla Goldmanová.