Bratislava 20. marca (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. V Chorvátsku zistili, že príznaky Parkinsonovej choroby možno zistiť z krvných testov na základe zmien v imunitných bunkách, vedci v Británii identifikovali molekulu, vďaka ktorej pytón po zožratí antilopy nepotrebuje rok inú potravu. Z aktualít Európska vesmírna agentúra (ESA) oznámila, že obnovila komunikáciu s jednou z dvoch sond, ktorá je súčasťou jej misie Proba-3. Stalo sa tak viac ako mesiac po tom, čo s ňou stratila kontakt. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Tím chorvátskych vedcov a lekárov zistil, že príznaky Parkinsonovej choroby možno zistiť z krvných testov na základe merateľných zmien v špecifických imunitných bunkách. Pomáha to ešte pred prvými viditeľnými príznakmi prepojiť toto neurodegeneratívne ochorenie so zápalovými procesmi mimo mozgu.

Výskumníci analyzovali dva typy imunitných buniek: dendritické, ktoré riadia celkovú imunitnú odpoveď, a tzv. CD4+ T, ktoré pomocou zosilnenia alebo zoslabenia imunitnej odpovede koordinujú obranyschopnosť.

Cieľové imunitné bunky najprv izolovali pomocou magnetickej separácie a potom analyzovali prietokovou cytometriou a sekvenovaním RNA jednotlivých buniek, vysvetlila výskumníčka Sarah Meglaj Bakrač z Lekárskej fakulty Univerzity v Záhrebe.

Tento postup umožnil zachytenie málopočetných podskupín imunitných buniek, ktoré sa v priemerných výsledkoch krvných testov často nedajú určiť. Najjasnejším zistením bola aktivácia špecifickej skupiny dendritických buniek a CD4+ T buniek zapojených do imunitných procesov u ľudí s Parkinsonovou chorobou.

Podľa riaditeľa Fakultnej nemocnice v Záhrebe Frana Boroveckého výsledky ukazujú, že Parkinsonova choroba sa prejavuje nielen zmenami v mozgu, ale aj s merateľnými zmenami imunitného systému v krvi v dôsledku zápalových procesov.

Parkinsonova choroba sa prejavuje nekontrolovaným trasením, spomaleným pohybom a inými motorickými ťažkosťami. Tieto symptómy sa postupne zhoršujú. Prvotné chorobné procesy v mozgu sa však začínajú už niekoľko rokov predtým a nie sú navonok viditeľné. Jedným z nich je chronický zápal nervového systému, čo v prípade indikácie umožňuje skoršie nasadenie liečby a spomalenie priebehu ochorenia. Príčina ochorenia nie je úplne jasná, veľkú úlohu však zohrávajú genetika a životné prostredie.

Pytóny barmské dokážu vo voľnej prírode skonzumovať korisť, ktorej hmotnosť sa blíži k ich vlastnej. Aby dokázali takéto množstvo potravy stráviť, v priebehu niekoľkých hodín sa im srdce zväčší asi o štvrtinu a metabolizmus sa im zrýchli asi 4000-násobne. Potom vydržia rok alebo aj rok a pol bez potravy.

Vedci pôvodne zisťovali, aké metabolity sa podieľajú na náhlom zväčšení srdca laboratórnych pytónov pred a po skonzumovaní potravy po predchádzajúcom 28-dennom pôste. V ich krvi identifikovali viac ako 200 molekúl, ktorých hladina sa výrazne zvýšila po prijatí potravy.

V prípade molekuly označenej pTOS to bolo viac ako 1000-násobne. Produkujú ju črevné baktérie hada a v nízkych hladinách je prítomná aj v ľudskom moči.

Obézne laboratórne myši, ktorým vedci podávali pTOS, jedli výrazne menej ako myši v kontrolnej skupine a po 28 dňoch ich telesná hmotnosť klesla o deväť percent.

Súčasné lieky s obsahom hormónu GLP-1 (glukagónu podobný peptid-1) spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka a ľudia sa cítia dlhšie sýti. Ich vedľajším účinkom však býva žalúdočná nevoľnosť či zápcha. Namiesto toho sa zdá, že pTOS pôsobí na hypotalamus, oblasť mozgu, ktorá reguluje aj chuť do jedla. Keďže pTOS sa u ľudí vyskytuje prirodzene, očakáva sa, že ide o bezpečnú látku, ale pred jej klinickým testovaním je potrebný ešte ďalší výskum.

Misia Proba-3 je prvou technologickou demonštráciou letu dvoch satelitov, ktoré fungujú ako jeden virtuálny prístroj na skúmanie Slnka, v presne určenej formácii. Satelity boli úspešne vypustené na dvojročnú misiu 5. decembra 2024. Nachádzajú sa vo výške viac ako 60 kilometrov nad zemským povrchom a ich hlavnou úlohou je vytváranie umelých zatmení Slnka s cieľom získať jasné a nerušené snímky slnečnej koróny, ktorá je za normálnych okolností zatienená obrovským jasom slnečného disku.

Misia pozostáva z dvoch satelitov. Prvým je Occulter (Tienidlo) s hmotnosťou 250 kilogramov, na ktorom sú umiestnené optické meracie senzory pre laserovú a vizuálnu metrológiu. Je vybavený tieniacim diskom s priemerom 1,4 metra, pričom jeho okraj je tvarovaný tak, aby sa znížilo množstvo rozptýleného svetla.

Druhou sondou je 300-kilogramový Coronagraph (Koronograf) nesúci prístroj ASPIICS na zhotovovanie záberov slnečnej koróny a senzory na určovanie polohy tieňa.

Obe kozmické lode musia udržiavať vzdialenosť približne 150 metrov s presnosťou rádovo v milimetroch. Táto presnosť je nevyhnutná na to, aby Occulter mohol dokonale zakryť slnečný disk a vrhnúť stabilný tieň na prístroj ASPIICS.

Koronograf však 14. februára v dôsledku sledu udalostí stratil orientáciu, čo spôsobilo, že jeho solárny panel sa odklonil od Slnka a vybili sa mu batérie. Sonda sa následne prepla do režimu prežitia.

Riaditeľ ESA Josef Aschbacher však vo štvrtok uviedol, že cez noc sa stal „nejaký zázrak“ a agentúre sa s ňou opäť podarilo spojiť. Ukázalo sa, že na solárny panel predsa len dopadá trochu slnečného svetla, čo tím ESA v Španielsku využil na obnovenie spojenia. Panel je teraz znovu otočený k Slnku, čo sonde umožňuje nabíjať batérie. Experti ESA zapnú prístroje a urobia testy, aby zistili, či boli spôsobené nejaké škody.

Zatiaľ čo úplné zatmenia Slnka na Zemi trvajú len niekoľko minút a vyskytujú sa iba približne 60-krát za storočie, Proba-3 je podľa ESA schopná zabezpečiť desať až 12 hodín pozorovaní týždenne počas dvoch rokov.