Bratislava 17. apríla (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Zistenie, že v európskych mestách majú lepší prístup k zeleni ľudia s vyšším príjmom a historický úspech misie Artemis 2. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Bohatší Európania majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť prístupu k prírode ako obyvatelia s nízkymi príjmami. Vyplýva to zo štúdie výskumníkov z Európskej komisie a Kodanskej univerzity o zelených plochách v mestách.

Vedci analyzovali 862 európskych miest. Zo zistení vyplýva, že primeraný prístup k stromom, tieňu a zeleným plochám má menej ako 15 percent ich obyvateľov.

Výskum ukazuje, že klimatické zmeny a poškodené ekosystémy zosilňujú letné horúčavy v mestách a znečistenie ovzdušia a hluk sú stále problémom na celom kontinente. Zvýšenie počtu stromov a zelených plôch v mestách by to mohlo výrazne zmierniť.

Európa však stále nespĺňa „princíp 3-30-300“ pre urbanistické plánovanie. To znamená, že ľudia by mali mať zo svojho domu výhľad aspoň na tri veľké stromy, že koruny stromov by mali pokrývať 30 percent územia všetkých mestských štvrtí a každý obyvateľ mesta by mal bývať do 300 metrov od zelených plôch, ako sú parky, lesy alebo verejné záhrady.

Podľa vedcov ľudia s vyšším čistým príjmom častejšie žijú v mestských oblastiach s podstatne lepším prístupom k zeleni v porovnaní s nízkopríjmovými domácnosťami. Takisto mestá v bohatších severozápadných častiach Európy spĺňajú „princíp 3-30-300“ až s dvojnásobne vyššou pravdepodobnosťou, ako mestá v južnej a východnej Európe.

Politico pripomína, že podľa predpisov Európskej únie majú členské krajiny do roku 2030 zabrániť úbytku zelených plôch a stromov v mestách a začať v nich postupne zvyšovať množstvo zelene.

Na Zem sa po desiatich dňoch vo vesmíre bezpečne vrátili prví ľudia, ktorí boli po viac ako 50 rokoch v blízkosti Mesiaca. Štyria astronauti misie Artemis 2 na palube lode Orion – Američania Christina Kochová, Victor Glover a Reid Wiseman a Kanaďan Jeremy Hansen – pristáli do Tichého oceánu pri San Diegu v piatok o 17.07 h.

Po „ukážkovom“ dopade do vody špeciálne tímy NASA a amerického ministerstva obrany pomohli posádke dostať sa z kapsuly do nafukovacieho člna. Vrtuľníky ich potom postupne vyzdvihli a odviezli na obojživelnú loď USS John P. Murtha.

Šéf americkej vesmírnej agentúry NASA Jared Isaacman osobne privítal posádku a zablahoželal jej ku „skutočne historickému úspechu“. Astronauti mávali, usmievali sa do kamier a ukazovali palec nahor.

Samotné pristátie bolo zložitým manévrom, keď kapsula z rýchlosti až 39.693 kilometrov za hodinu postupne spomalila na 30 km/h pri pristátí do oceánu, čo astronautov vystavilo extrémnej fyzickej záťaži.

Prezident USA Donald Trump označil na sieti Truth Social ich misiu za „spektakulárnu“ a pristátie za „dokonalé“. Posádku privítal doma a zablahoželal jej k „historickému výkonu“ v príspevku na sieti X aj kanadský premiér Mark Carney.

Misia Artemis 2 prekonala rekord Apolla 13, keď sa od Zeme vzdialila na 406.771 kilometrov. Počas preletu okolo Mesiaca astronauti pomenovali krátery po svojej kozmickej lodi a zosnulej manželke veliteľa misie. Pozorovali odvrátenú stranu Mesiaca, západ Zeme a úplné zatmenie Slnka, ktoré pilot Glover označil za „ohromujúce“.

Astronauti zdôraznili, že ich poslaním bolo pripraviť cestu pre ďalšie posádky. „Dúfame, že na chvíľu prinútime svet zastaviť sa a uvedomiť si, aká krásna je naša planéta,“ povedal Reid Wiseman.

Misia sa nezaobišla bez problémov. Posádka riešila poruchy ventilov vody a pohonných systémov a problémy boli aj s toaletou.

V ďalších misiách programu bude Artemis 3 o rok testovať spojenie s mesačným modulom a Artemis 4 má v roku 2028 pristáť pri južnom póle Mesiaca.