
Dvojica vráskavcov dlhoplutvých absolvovala rekordne dlhé cesty medzi východným pobrežím Austrálie a miestami rozmnožovania sa v Brazílii.
Autor TASR
Bratislava 22. mája (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Vráskavce dlhoplutvé preplávali rekordné vzdialenosti, Slovensko má prvý kozmický cleanroom a životný priestor morských vtákov sa v dôsledku otepľovania oceánov zmenšuje. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.
Dvojica vráskavcov dlhoplutvých absolvovala rekordne dlhé cesty medzi východným pobrežím Austrálie a miestami rozmnožovania sa v Brazílii. Vyplýva to z výsledkov výskumu zverejnených v stredu.
Medzinárodný tím vedcov skúmajúci desaťtisíce snímok plutiev dvoch veľrýb zistil, že sa objavili na oboch stranách zemegule. Jedného z jedincov zaznamenali v roku 2007 v austrálskom Queenslande a v roku 2019 sa objavil v blízkosti brazílskeho Sao Paula, čo je vzdialenosť 14.200 kilometrov naprieč oceánmi.
Druhú veľrybu spozorovali pri pobreží brazílskeho štátu Bahia a o 22 rokov neskôr ju zaznamenali pri pobreží austrálskeho mesta Hervey Bay, vzdialenom 15.100 kilometrov.
Ide o doteraz najväčšie zaznamenané vzdialenosti medzi dvoma miestami výskytu toho istého jedinca vráskavca dlhoplutvého, uviedli vedci. Prekonávanie takýchto veľkých vzdialeností veľrybami, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 17 metrov sú mimoriadne vzácne, dodali.
„Napriek svojej vzácnosti sú tieto presuny dôležité pre dlhodobé zdravie populácie veľrýb,“ uviedla spoluautorka výskumu Stephanie Stacková. „Ojedinelé presuny jedincov medzi vzdialenými miestami rozmnožovania sa môžu pomáhať udržiavať genetickú rozmanitosť medzi populáciami,“ spresnila.
Jedince môžu dokonca prenášať nové štýly spevu z jednej oblasti do druhej, pripomenuli výskumníci. Spevy vráskavcov dlhoplutvých sa totiž kultúrne šíria naprieč oceánskymi panvami, podobne ako hudobné trendy v ľudskej populácii.
Vedci ďalej uviedli, že výskum podporuje teóriu o vzorcoch správania sa vráskavcov dlhoplutvých známu ako tzv. Južný oceánsky výmenný model. Táto hypotéza naznačuje, že veľryby niekedy putujú do lovísk v Antarktíde, ale naspäť sa vydajú inou trasou a napokon sa ocitnú v úplne novej oblasti rozmnožovania.
Slovensko má prvý kozmický cleanroom (čistý priestor). Otvoril ho Ústav experimentálnej fyziky (ÚEF) Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach. Ide o špičkovú infraštruktúru pre vývoj, testovanie a integráciu kozmických technológií.
Pracovisko umožní vedcom a inžinierom pracovať na kozmickej elektronike a vedeckých satelitných zariadeniach v prostredí, ktoré spĺňa prísne medzinárodné štandardy. „Nový kozmický cleanroom s čistotou vzduchu triedy ISO 7 nám otvára dvere k účasti na najnáročnejších projektoch Európskej vesmírnej agentúry (ESA), pričom kritické fázy vývoja a testovania budeme môcť realizovať priamo u nás,“ zhodnotil vedúci Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV Šimon Mackovjak.
Kozmický cleanroom je prísne kontrolované prostredie, v ktorom sa udržiava extrémne nízka koncentrácia prachových častíc, stabilná teplota, vlhkosť a ESD ochrana pred elektrostatickým výbojom. Minimalizuje sa v ňom riziko defektov pri vývoji, testovaní a integrácii citlivej elektroniky.
„Vesmírny sektor veľmi dynamicky napreduje. Žijeme v dobe programu Artemis, keď sa vesmírne lety stávajú bežnou súčasťou našich životov. Pre ľudstvo sú kozmické technológie nevyhnutné. Veríme, že otvorením cleanroomu otvárame dvere nielen príležitostiam pre naše vedecké projekty, ale aj celkovo pre kozmické projekty na Slovensku,“ dodal Mackovjak.
Klimatická zmena by mohla vytlačiť morské vtáky do menších oblastí a prinútiť ich lietať ďalej, aby prežili. Vyplýva to z novej štúdie zverejnenej v utorok v časopise Nature Climate Change.
Zatiaľ čo teplejšie oceány v minulosti spôsobovali, že ryby a iné morské plody sa zmenšovali, štúdia uvádza, že v prípade morských vtákov ako sú albatrosy a víchrovníky zaznamenali zúženie ich geografického výskytu.
Výskumníci využili štatistické modely na to, aby preskúmali, ako sa morské vtáky vyrovnávali so zmenou klímy počas miliónov rokov, a aby predpovedali, ako by mohla vyzerať ich budúcnosť.
„V oboch scenároch sme videli rovnakú odpoveď. Vždy, keď sa klíma menila rýchlejšie... sa rozsah rozšírenia (morských vtákov) začal zmenšovať,“ povedal vedúci autor spomínanej štúdie Jorge Avaria-Llautureo.
Agentúra AFP pripomína, že v dôsledku klimatickej zmeny sa zvyšujú teploty a dochádza k narúšaniu morských ekosystémov, keďže oceány sa otepľujú.
Avaria-Llautureo a jeho kolegovia skúmali vyše 120 druhov vtákov z radu Procellariiformes. Výskumník povedal, že ako sa zmena klímy zrýchľuje, vhodné životné prostredie sa pre tieto vtáky zmenšuje a rastie ich úmrtnosť.
Vtáky, ktoré prežijú, migrujú, aby našli nové „obývateľné prostredie,“ ktoré im ponúka optimálne podmienky na prežitie a rozmnožovanie sa, objasnil. Kľúčovým faktorom je podľa neho to, že morské vtáky sa líšia schopnosťou rozptylu. „Čím ďalej sa budú tieto prostredia v budúcnosti nachádzať, tým menšia bude pravdepodobnosť, že ich vtáky s obmedzenou schopnosťou lietania úspešne dosiahnu, čo pri predpokladaných scenároch rýchleho globálneho otepľovania zvyšuje riziko ich vyhynutia,“ uviedol Avaria-Llautureo.
Pri najhoršom scenári otepľovania sa do roku 2100 zúži oblasť výskytu pre 70 percent druhov, pričom štyrom z nich bude hroziť najväčšie riziko vyhynutia.
Dvojica vráskavcov dlhoplutvých absolvovala rekordne dlhé cesty medzi východným pobrežím Austrálie a miestami rozmnožovania sa v Brazílii. Vyplýva to z výsledkov výskumu zverejnených v stredu.
Medzinárodný tím vedcov skúmajúci desaťtisíce snímok plutiev dvoch veľrýb zistil, že sa objavili na oboch stranách zemegule. Jedného z jedincov zaznamenali v roku 2007 v austrálskom Queenslande a v roku 2019 sa objavil v blízkosti brazílskeho Sao Paula, čo je vzdialenosť 14.200 kilometrov naprieč oceánmi.
Druhú veľrybu spozorovali pri pobreží brazílskeho štátu Bahia a o 22 rokov neskôr ju zaznamenali pri pobreží austrálskeho mesta Hervey Bay, vzdialenom 15.100 kilometrov.
Ide o doteraz najväčšie zaznamenané vzdialenosti medzi dvoma miestami výskytu toho istého jedinca vráskavca dlhoplutvého, uviedli vedci. Prekonávanie takýchto veľkých vzdialeností veľrybami, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 17 metrov sú mimoriadne vzácne, dodali.
„Napriek svojej vzácnosti sú tieto presuny dôležité pre dlhodobé zdravie populácie veľrýb,“ uviedla spoluautorka výskumu Stephanie Stacková. „Ojedinelé presuny jedincov medzi vzdialenými miestami rozmnožovania sa môžu pomáhať udržiavať genetickú rozmanitosť medzi populáciami,“ spresnila.
Jedince môžu dokonca prenášať nové štýly spevu z jednej oblasti do druhej, pripomenuli výskumníci. Spevy vráskavcov dlhoplutvých sa totiž kultúrne šíria naprieč oceánskymi panvami, podobne ako hudobné trendy v ľudskej populácii.
Vedci ďalej uviedli, že výskum podporuje teóriu o vzorcoch správania sa vráskavcov dlhoplutvých známu ako tzv. Južný oceánsky výmenný model. Táto hypotéza naznačuje, že veľryby niekedy putujú do lovísk v Antarktíde, ale naspäť sa vydajú inou trasou a napokon sa ocitnú v úplne novej oblasti rozmnožovania.
Slovensko má prvý kozmický cleanroom (čistý priestor). Otvoril ho Ústav experimentálnej fyziky (ÚEF) Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach. Ide o špičkovú infraštruktúru pre vývoj, testovanie a integráciu kozmických technológií.
Pracovisko umožní vedcom a inžinierom pracovať na kozmickej elektronike a vedeckých satelitných zariadeniach v prostredí, ktoré spĺňa prísne medzinárodné štandardy. „Nový kozmický cleanroom s čistotou vzduchu triedy ISO 7 nám otvára dvere k účasti na najnáročnejších projektoch Európskej vesmírnej agentúry (ESA), pričom kritické fázy vývoja a testovania budeme môcť realizovať priamo u nás,“ zhodnotil vedúci Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV Šimon Mackovjak.
Kozmický cleanroom je prísne kontrolované prostredie, v ktorom sa udržiava extrémne nízka koncentrácia prachových častíc, stabilná teplota, vlhkosť a ESD ochrana pred elektrostatickým výbojom. Minimalizuje sa v ňom riziko defektov pri vývoji, testovaní a integrácii citlivej elektroniky.
„Vesmírny sektor veľmi dynamicky napreduje. Žijeme v dobe programu Artemis, keď sa vesmírne lety stávajú bežnou súčasťou našich životov. Pre ľudstvo sú kozmické technológie nevyhnutné. Veríme, že otvorením cleanroomu otvárame dvere nielen príležitostiam pre naše vedecké projekty, ale aj celkovo pre kozmické projekty na Slovensku,“ dodal Mackovjak.
Klimatická zmena by mohla vytlačiť morské vtáky do menších oblastí a prinútiť ich lietať ďalej, aby prežili. Vyplýva to z novej štúdie zverejnenej v utorok v časopise Nature Climate Change.
Zatiaľ čo teplejšie oceány v minulosti spôsobovali, že ryby a iné morské plody sa zmenšovali, štúdia uvádza, že v prípade morských vtákov ako sú albatrosy a víchrovníky zaznamenali zúženie ich geografického výskytu.
Výskumníci využili štatistické modely na to, aby preskúmali, ako sa morské vtáky vyrovnávali so zmenou klímy počas miliónov rokov, a aby predpovedali, ako by mohla vyzerať ich budúcnosť.
„V oboch scenároch sme videli rovnakú odpoveď. Vždy, keď sa klíma menila rýchlejšie... sa rozsah rozšírenia (morských vtákov) začal zmenšovať,“ povedal vedúci autor spomínanej štúdie Jorge Avaria-Llautureo.
Agentúra AFP pripomína, že v dôsledku klimatickej zmeny sa zvyšujú teploty a dochádza k narúšaniu morských ekosystémov, keďže oceány sa otepľujú.
Avaria-Llautureo a jeho kolegovia skúmali vyše 120 druhov vtákov z radu Procellariiformes. Výskumník povedal, že ako sa zmena klímy zrýchľuje, vhodné životné prostredie sa pre tieto vtáky zmenšuje a rastie ich úmrtnosť.
Vtáky, ktoré prežijú, migrujú, aby našli nové „obývateľné prostredie,“ ktoré im ponúka optimálne podmienky na prežitie a rozmnožovanie sa, objasnil. Kľúčovým faktorom je podľa neho to, že morské vtáky sa líšia schopnosťou rozptylu. „Čím ďalej sa budú tieto prostredia v budúcnosti nachádzať, tým menšia bude pravdepodobnosť, že ich vtáky s obmedzenou schopnosťou lietania úspešne dosiahnu, čo pri predpokladaných scenároch rýchleho globálneho otepľovania zvyšuje riziko ich vyhynutia,“ uviedol Avaria-Llautureo.
Pri najhoršom scenári otepľovania sa do roku 2100 zúži oblasť výskytu pre 70 percent druhov, pričom štyrom z nich bude hroziť najväčšie riziko vyhynutia.




