Bratislava 19. júna (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Holandskí archeológovia objavili dosiaľ najväčšie rímske kúpele v krajine, Francúzsku sa na boj proti komárom osvedčila sterilizácia samčekov a pätica vedeckých pracovníkov si prevzala ocenenia Vedec roka SR 2025. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Holandskí archeológovia v utorok oznámili, že odkryli dosiaľ najväčšie rímske kúpele objavené v krajine. Na mieste našli mnoho predmetov vrátane šperkov, sponiek do vlasov, mincí a bronzovej busty Bakcha - rímskeho boha vína.

Archeológovia odkryli „desiatky tisíc“ predmetov, medzi ktorými nechýbali bronzové sochy, pečatné prstene a náhrdelník so zlatou sponou, uviedli úrady v meste Nijmegen vo východnom Holandsku, história ktorého siaha až do čias Rímskej ríše.

Objavy „svedčia o tom, že obyvatelia tejto časti mesta žili pred približne 1800 – 1900 rokmi v prepychu“, uviedli mestské úrady vo vyhlásení.

Na nálezisku sa našli aj stovky kostených sponiek do vlasov, ktoré slúžili na vytváranie „zložitých účesov“ bohatých rímskych žien.

Podľa nálezov išlo zrejme o veľmi luxusný kúpeľný komplex so stenami obloženými mramorom a podlahami vydláždenými čierno-bielymi vápencovými dlaždicami.

Rímske mesto Ulpia Noviomagus Batavorum, dnes Nijmegen, bolo jedným z najväčších rímskych sídiel na území dnešného Holandska.

„Predpokladá sa, že rímske osídlenie získalo mestské práva od cisára Trajána okolo roku 100 n. l.,“ uvádza sa vo vyhlásení. Historici sa domnievajú, že kúpele boli postavené krátko nato.

Vedci vo Francúzsku sa snažia obmedziť výskyt komára tigrovaného pomocou sterilizovaných samcov, ktorých chovajú vo veľkom a následne vypúšťajú do prírody. Odborníci však upozorňujú, že rozšírenie tejto metódy naráža na technické, finančné a regulačné prekážky.

V závode spoločnosti Terratis v meste Montpellier na juhu Francúzska chovajú milióny samcov komára tigrovaného (Aedes albopictus). Hmyz následne sterilizujú pomocou röntgenového žiarenia a vypúšťajú do mestských oblastí. Sterilizované samčeky sa pária so samičkami, ktoré však následne kladú neoplodnené vajíčka.

Cieľom projektu je postupne znížiť populáciu tohto invázneho druhu, ktorý sa v posledných rokoch rozšíril vo veľkej časti Európy. Komár tigrovaný prenáša viaceré nebezpečné ochorenia vrátane horúčky dengue, či nákazy vírusmi zika a chikungunya. Jeho šírenie podľa odborníkov urýchľuje aj klimatická zmena.

Technika sterilizácie hmyzu bola vyvinutá pred približne 50 rokmi pre potreby poľnohospodárstva. Dnes sa využíva aj v boji proti komárom. Spoločnosť Terratis, založená v roku 2024, patrí na svete medzi približne 50 s takýmto zameraním.

V súčasnosti Terratis produkuje približne 1,5 milióna sterilizovaných komárov týždenne a do dvoch rokov chce zvýšiť produkciu na 40 miliónov kusov. Podľa spoluzakladateľky spoločnosti Clélie Olivovej záujem o túto technológiu rastie najmä zo strany miest bojujúcich s premnoženými komármi.

Riaditeľ Inštitútu pre výskum a rozvoj (IRD) v Montpellieri Frédéric Simard uviedol, že táto metóda je účinná, ale jej širšiemu využitiu bránia vysoké náklady, potreba zvýšiť produkciu a prispôsobiť ju rôznym podmienkam. „Ak by som to mal prirovnať, sme približne vo fáze iPhone 1.0,“ povedal.

V niektorých krajinách Južnej Ameriky a Ázie uplatňujú iný prístup založený na baktérii wolbachia, ktorá obmedzuje schopnosť komárov prenášať niektoré vírusy. Simard však zdôraznil, že účinný boj proti komárom si vyžaduje kombináciu viacerých opatrení vrátane sterilizácie, kladenia pascí a aplikácie insekticídov.

Pilotný projekt spoločnosti Terratis spustili vlani v auguste v montpellierskej štvrti Malbosc. Dvakrát týždenne tam na 31 miestach vypúšťajú približne 100.000 sterilizovaných komárov. Miestna samospráva odhaduje náklady projektu na približne 70.000 eur.

Prvé výsledky sú podľa spoločnosti povzbudivé. Vo francúzskom meste Brive-la-Gaillarde, kde v máji 2025 vypustili 11 miliónov sterilizovaných komárov, bolo na jar neplodných približne 50 percent vajíčok. Do konca tohto leta by tento podiel mohol dosiahnuť až 90 percent.

Olivová povedala, že cieľom nie je úplné vyhubenie komára tigrovaného, ale jeho výrazné a dlhodobé obmedzenie. Francúzske zdravotnícke úrady zaznamenali minulý rok rekordných 809 prípadov lokálneho prenosu vírusu chikungunya a 30 prípadov horúčky dengue.

Pätica vedeckých pracovníkov si v utorok v priestoroch Moyzesovej siene Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave prevzala ocenenia Vedec roka SR 2025. V kategórii vedec roka získal ocenenie Milan Sága zo Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline.

Sága získal ocenenie za výskum v oblasti numerického riešenia problémov dynamiky nelineárnych sústav využitím linearizačných nástrojov, intervalovej a fuzzy analýzy v mechanike kontinua, ako aj implementácie optimalizačných algoritmov pri viacosovej únave strojných prvkov.

V kategórii mladý vedecký pracovník zvíťazil Marián Janík z Elektrotechnického ústavu Slovenskej akadémie vied. Podľa hodnotiacej komisie si ocenenie zaslúžil najmä „za výnimočné vedecké výsledky v oblasti kvantových nanotechnológií, rozvoj nových projektov a medzinárodných spoluprác, za výchovu mladých vedcov a popularizáciu vedy“.

Miloš Matúš zo Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave dostal ocenenie v kategórii inovátor roka najmä za vynález multifunkčného technologického efektora robota pre hybridnú aditívnu výrobu. Ten prispieva k transformácii strojárskej výroby smerom k vysokej flexibilite, efektivite a digitálnej integrácii.

V kategórii technológ roka dominoval Matúš Geľatko z Fakulty výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach so sídlom v Prešove. Ocenenie si podľa slov hodnotiacej komisie zaslúžil „za prínos v oblasti výskumu inovatívnych metód nedeštruktívneho testovania a hodnotenia integrity kovových komponentov vyrobených aditívnymi technológiami a za rozvoj aplikovaného výskumu výrobných technológií“.

Alžbeta Brozmanová Gregorová z Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici získala ocenenie v kategórii osobnosť medzinárodnej spolupráce. Získala ho za výrazné vedecké a líderské medzinárodné aktivity v oblasti komunitnej angažovanosti a dobrovoľníctva s významným prínosom na európskej a globálnej úrovni.

Cieľom podujatia Vedec roka SR je profesionálne a spoločensky vyzdvihnúť najvýznamnejšie osobnosti vedeckého života, ako aj najlepšie výsledky vo vede a výskume na Slovensku. Vyhlasovateľom 29. ročníka podujatia bol Zväz slovenských vedecko-technických spoločností.