Bratislava 14. februára (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Molekulárni biológovia SAV pomáhajú chrániť archívy, žraloky útočili menej bez provokácie a asfalt z biomasy sa dokáže sám zaceliť. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Ústav molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) je jedným z riešiteľov medzinárodného projektu SAGA, ktorý je postavený na spoločnej potrebe ochrany národných archívov pred prírodnými, človekom spôsobenými katastrofami a takisto zmenou klímy. Zameraný je na tvorbu rôznych stratégií s cieľom zabrániť poškodeniu archívov, ale aj študovať existujúce biologické hrozby ohrozujúce archívy, zamestnancov i návštevníkov.

"Skupina sa dlhé roky zaoberá štúdiom biodeteriorácie predmetov kultúrneho dedičstva a mikroflóry prítomnej v jej okolitom prostredí. Doterajšie aktivity pomôžu analyzovať mikroflóru archívnych vzoriek pomocou neinvazívneho odberu vzoriek a vzoriek okolitého prostredia," priblížila hovorkyňa SAV Monika Tináková s tým, že na Slovensku sú jediní svojho druhu.

Výskum bude prebiehať kombináciou klasických mikrobiologických metód (založených na kultivácii mikroorganizmov) s modernými molekulárnymi prístupmi, ako je vysokovýkonné sekvenovanie (kultivačne nezávislá stratégia). Analýza mikroflóry papierových predmetov (starožitné papiere, rukopisy, pergameny, mapy) a prostredia archívov (vzduch, steny a ostatné povrchy) umožní presnú identifikáciu mikroflóry zodpovednej za deterioráciu a taktiež detekciu potenciálnych ľudských patogénov. Analýza degradačných vlastností izolovanej mikroflóry umožní identifikáciu mikroorganizmov najviac zodpovedných za znehodnotenie archívnych dokumentov a nosičov.

V roku 2024 bolo na celom svete zaznamenaných 47 nevyprovokovaných útokov žralokov na ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to pokles o 22 prípadov a výrazne menej ako desaťročný priemer 70 prípadov. Vyplýva to z údajov databázy ISAF (International Shark Attack File), ktorú spravuje Floridské prírodovedné múzeum v Gainesville a boli zverejnené v pondelok.

Smrťou človeka sa skončili štyri útoky, čo je o šesť prípadov menej ako v roku 2023.

Najviac nevyprovokovaných útokov žralokov (28) sa aj vlani stalo pri pobreží USA. Väčšina sa odohrala na Floride (14), z toho osem v okrese Volusia, ktorý je považovaný za "svetové hlavné mesto útokov žralokov".

Podľa Gevina Naylora, riaditeľa programu výskumu žralokov Floridského prírodovedného múzea, by nižší počet útokov mohol byť len výsledkom kolísania štatistických údajov, keďže aj v uplynulých rokov značne varioval.

Výročná správa ISAF dokumentuje útoky, pri ktorých ľudia útok žralokov nevyprovokovali. Prípady, keď došlo k úmyselnému alebo neúmyselnému kontaktu žraloka a človeka, napríklad pri love alebo pri pokuse o vyslobodenie žraloka zo siete, v nej nie sú zaznamenané.

Nový druh asfaltu vyrobený z biomasy vytvorený pomocou umelej inteligencie (AI) dokáže zaceľovať praskliny, ktoré sa v ňom objavia. Mohol by tak pomôcť zvýšiť ich odolnosť a trvanlivosť.

Asfalt, zvaný tiež bitúmen, je čierna lepkavá látka vyrábaná zo surovej ropy. Používa sa na stavbu ciest, chodníkov, diaľnic i letiskových dráh. Počas tuhnutia oxiduje a stáva sa náchylným na tvorbu prasklín. Vedci z Univerzity v Swansea, King's College v Londýne a Chile však objavili spôsob, ako asfalt opäť zaceliť, čo by mohlo prispieť k zvýšeniu odolnosti ciest.

Samozaceľovací asfalt by mohol byť jedným zo spôsobov na dosiahnutie uhlíkovej neutrality ciest, kde väčšina emisií môže pochádzať z výroby asfaltu, uvádza Dr. Joe Norambuena-Contreras, ktorý na Univerzite v Swansea skúma samozaceľovací asfalt. Vyzval preto britskú vládu aj súkromné spoločnosti, aby na splnenie neutrality investovali do iniciatívy.

Autori štúdie tvrdia, že výskum má potenciál zlepšiť infraštruktúru na celom svete, hoci ešte nebol ukončený.