Bratislava 4. septembra (TASR) - Uplynulý týždeň priniesol vo svete vedy, techniky a výskumu viacero pozoruhodných objavov a zistení. Fenomén El Niño v nasledujúcich mesiacoch zosilnie, do vesmíru úspešne odštartovala raketa s Romanovej teleskopom a zistenie, že klimatizácie zachraňujú životy, ale prispievajú k otepľovaniu planéty. TASR prináša prehľad najzaujímavejších vedeckých udalostí a poznatkov uplynulého týždňa.

Fenomén El Niño v nasledujúcich mesiacoch podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) výrazne zosilnie a pretrvá až do februára. Hoci ide o prirodzený jav, ktorý nemá nič spoločné so zmenou klímy, podľa vedcov prispeje k otepľovaniu planéty a zároveň zosilní extrémne prejavy počasia.

El Niño je prirodzený klimatický jav, ktorý otepľuje povrchovú teplotu vody v strednej a východnej časti rovníkového Tichého oceánu. To mení prúdenie a tlak vzduchu v atmosfére a zrážkové úhrny v rozsiahlych častiach sveta. Zvyčajne sa objavuje každých dva až sedem rokov a trvá približne deväť až 12 mesiacov. Podmienky kolíšu medzi teplou fázou El Niño a opakom, chladnou fázou La Niña.

„Jav El Niño je už plne rozvinutý. V nadchádzajúcich mesiacoch sa ešte zintenzívni a bude mať výrazný vplyv na zrážkové i teplotné vzorce a s tým súvisiace riziká povodní, sucha a extrémnych horúčav,“ uviedla WMO.

Organizácia patriaca pod OSN upozornila, že teploty celosvetovo stúpajú. „Veda nenecháva žiadny priestor na pochybnosti: planéta sa nachádza v neznámych vodách a tieto vody sa otepľujú. Teploty morskej hladiny stúpajú, teploty (vzduchu) neustále rastú a svet je ohrozený extrémnymi prejavmi počasia,“ píše WMO v stanovisku.

Podľa šéfky WMO Celesty Saulovej môže mať El Niño výrazný dopad aj na ekonomiku a ľudské životy. „Už teraz sme svedkami narušenia bežného chodu a ničivých následkov sucha a povodní a očakávame, že tieto dopady sa budú zhoršovať s tým, ako sa El Niño bude zosilňovať,“ uviedla.

Následky každého fenoménu El Niño sú iné, avšak častokrát spôsobí sucho v niektorých častiach Amazónie, Indonézie a Austrálie, naruší monzúny v Indii a spôsobí zmeny v rozložení zrážok v tropických oblastiach.

Na obdobie od septembra do novembra WMO predpovedá nadpriemerné teploty „takmer na všetkých pevninských územiach“.

Index, ktorý zaznamenáva anomálie teploty morskej hladiny v strednej a východnej časti rovníkového Tichého oceánu, sa v období od mája do júla zvýšil o 1,5 stupňa Celzia oproti dlhodobému priemeru. Týždenné hodnoty v období od konca júla do polovice augusta sa pohybovali v rozmedzí približne 2,2 až 2,6 stupňa nad priemerom, čo naznačuje pokračujúce zosilňovanie javu El Niño. V niektorých oblastiach boli teploty v hlbších vrstvách oceánu v priebehu júla a začiatkom augusta o viac ako 8 stupňov Celzia nad priemerom.

Ochladzovanie budov pomocou klimatizácii v Spojených štátoch ročne zachráni život viac ako 5000 ľuďom. Zároveň však prispieva k otepľovaniu planéty a zaťažuje elektrickú sieť. Vyplýva to z novej štúdie, ktorú vypracovali vedci pod vedením profesora epidemiológie Kchaj Čchena z americkej Yaleovej univerzity.

Pre globálne otepľovanie vlny horúčav zasahujú takmer každý kontinent a predstavitelia OSN odhadujú, že ročne na následky horúčav na svete zomrie približne pol milióna ľudí. Klimatizácie sú preto potrebné a využívajú sa viac ako kedykoľvek predtým.

Štúdia uverejnená v pondelok v časopise Nature Health uvádza, že klimatizácie zachránili v rokoch 2010 až 2020 v USA takmer 58.000 životov.

Kchaj a jeho tím prešli 30 miliónov záznamov o úmrtiach v USA za obdobie 11 rokov. Na základe údajov z jednotlivých okresov stanovili hodnoty, pri ktorých sa teplo stáva nebezpečným, a vypočítali, koľko životov zachránili klimatizácie počas extrémnych horúčav. Najviac ľudí sa podarilo zachrániť v Arizone, na Floride, v Texase, v Louisiane a v južných častiach Nevady, Alabamy a Mississippi. Vedci dospeli k záveru, že klimatizácie ročne v USA zachránia 5267 životov.

V štúdii však poukázali na ich nadmerné používanie. V mnohých kanceláriách naprieč USA sú podľa Kchaja klimatizácie nastavené na nízku teplotu a pracovníci musia za počítačmi sedieť vo svetroch.

Využitie klimatizácií po celom svete prudko stúpa a podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) sa očakáva, že dopyt po elektrickej energii na chladenie sa strojnásobí.

Keďže väčšina elektrickej energie na chladenie pochádza zo spaľovania fosílnych palív, OSN predpokladá, že množstvo skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry v dôsledku používania klimatizácií vzrastie počas nasledujúcich približne 25 rokov zo 4,5 miliardy na 7,2 miliardy ton.

„Všetci vedia, že klimatizácia funguje, ale z hľadiska klimatických zmien nie je ideálnym riešením,“ povedal Kchaj. „Vedie to k vyšším emisiám uhlíka... čo urýchľuje problém globálneho otepľovania,“ pripomenul.

Klimatizácie v mestách navyše znásobujú efekt mestského tepelného ostrova, keďže vonkajšie klimatizačné jednotky odvádzajú teplo do ulíc. Zvýšená spotreba elektrickej energie zároveň prispieva k znečisteniu ovzdušia sadzami a smogom.

Lily Riahiová, vedúca oddelenia pre chladenie budov a energetiku v UNEP, skonštatovala, že cieľom by nemalo byť obmedzovať chladenie, ale skôr dosiahnuť „inteligentnejšie a spravodlivejšie riešenia“, pričom ako príklad efektivity uviedla Singapur. V tomto mestskom štáte sa podľa nej na niektorých miestach podarilo znížiť teplotu o osem stupňov Celzia.

„Singapur je krajina, ktorá sa podľa mňa zaoberá otázkou chladenia z veľmi komplexného hľadiska, pričom zohľadňuje individuálne adaptačné opatrenia, systémy včasného varovania aj pasívne opatrenia v meste v podobe zelene, vďaka čomu, ako sa domnievam, ušetria 35 miliónov dolárov na energetických nákladoch ročne,“ povedal Riahiová. Tamojšie úrady tiež vyžadujú, aby nové aj staré budovy disponovali účinnejšími chladiacimi a ventilačnými systémami.

Raketa spoločnosti SpaceX odštartovala do kozmu s Vesmírnym teleskopom Nancy Grace Romanovej. Začala sa tak niekoľkoročná misia, ktorej cieľom je vytvoriť mapu vesmíru a objasniť niektoré z najväčších záhad fyziky.

SpaceX v nedeľu krátko po východe slnka vypustila Romanovej teleskop na rakete Falcon Heavy z Kennedyho vesmírneho strediska. Zamieril k pozorovaciemu bodu vzdialenému 1,6 milióna kilometrov, kde sa nachádza aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba, jedno z ďalších kozmických observatórií Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).

Teleskop veľkosti autobusu, pomenovaný po zosnulej Nancy Grace Romanovej, prvej hlavnej astronomičke NASA, bude na miesto určenia putovať viac ako tri mesiace. Po dosiahnutí cieľa bude pozorovať skryté časti vesmíru v doteraz najväčšom zábere a s bezprecedentnou rýchlosťou.

„Nájde tisíce supernov, desaťtisíce planét, miliardy galaxií a desiatky miliárd hviezd,“ uviedla vedecká riaditeľka NASA pre vesmírne misie Nicky Foxová. „Vďaka obrovskému zornému poľu bude schopný robiť veci, ktoré sme doteraz nikdy nedokázali,“ dodala.

Zorné pole astronomického ďalekohľadu je viac ako 100-krát širšie než bolo v prípade Hubblovho vesmírneho teleskopu, ktorý aj po 36 rokoch na obežnej dráhe stále prináša snímky vesmírnych objektov. Webbov ďalekohľad sa k pozorovaniu vesmíru pridal pred niekoľkými rokmi. Má síce užšie zorné pole, no dokáže mimoriadne detailne pozorovať objekty staré takmer ako samotný vesmír, ktorý vznikol pri veľkom tresku.

Tieto tri observatóriá budú spolupracovať s kozmickou sondou Euclid Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a observatóriom Vera C. Rubin v Čile. Spoločne sa pokúsia odhaliť niektoré z najväčších tajomstiev kozmu.

Úlohou Romanovej teleskopu bude pomôcť objasniť fungovanie temnej hmoty a energie, ktoré tvoria väčšinu vesmíru, no stále zostávajú neviditeľné. Katalóg galaxií vytvorený ďalekohľadom pomôže vedcom zistiť, ako rýchlo sa vesmír vplyvom týchto záhadných, nepozorovateľných síl rozpína.

Okrem infračervenej kamery so širokým zorným poľom, ktorá má rovnakú citlivosť ako Hubblov teleskop, no je 1000-krát rýchlejšia, je Romanovej vybavený aj prístrojom na blokovanie svetla hviezd. Tento experimentálny koronograf, ktorý vytvára efekt podobný zatmeniu, mu umožní priamo zobrazovať aj veľmi slabo žiariace planéty obiehajúce okolo takto zakrytých hviezd.

Najnovší ďalekohľad je navrhnutý tak, aby ho bolo možné dopĺňať palivom. Ak bude počas nasledujúceho desaťročia k dispozícii robotická tankovacia loď, mohla by predĺžiť jeho životnosť.