Bratislava 12. septembra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Vzorka horniny z Marsu môže obsahovať stopy po mikrobiálnom živote, na Slovensku vznikne prvý modulárny satelit a zistenie, že na území SR rastú huby, ktoré nik nepoznal. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Vzorka horniny, ktorú vlani na Marse odobral rover Perseverance americkej vesmírnej agentúry NASA, by mohla vykazovať známky dávneho mikrobiálneho života, uviedla v stredu agentúra.

„Mohlo by tak ísť o najjednoznačnejšie potvrdenie prítomnosti života, aké sme kedy na Marse našli,“ povedal americký minister dopravy Sean Duffy, ktorého pred niekoľkými týždňami prezident Donald Trump vymenoval za dočasného šéfa NASA.

Zástupkyňa riaditeľstva vedeckých misií NASA Nicky Foxová však zdôraznila, že táto možnosť nie je istá, a dodala, že sú potrebné detailnejšie údaje a štúdie.

„Zverejnením tohto výsledku, ktorý prešiel odborným posúdením, NASA sprístupňuje tieto údaje širšej vedeckej komunite na ďalší výskum s cieľom potvrdiť alebo vyvrátiť ich biologický potenciál,“ povedala.

Perseverance odobral vzorku horniny minulé leto v kráteri Jezero. Tím NASA si túto horninu všimol pre škvrny, ktoré pripomínali vzor leopardovej kože. Vzorka bola následne preskúmaná pomocou všetkých vedeckých prístrojov na palube roveru.

Foto: TASR/AP

Hornina obsahuje íl a bahno a okrem iných prvkov aj uhlík, síru, oxidované železo a fosfor. Fľaky v hornine pozostávajú z minerálov, ako je vivianit a greigit, ktoré spolu môžu naznačovať bývalý mikrobiálny život, avšak môžu sa vyskytovať aj bez biologických reakcií.

Perseverance pristál na Marse v roku 2021 po riskantnom manévri a odvtedy skúma túto planétu. Vývoj a zhotovenie roveru, ktorý stál približne 2,5 miliardy dolárov, trvalo osem rokov.

Na Slovensku vznikne v rámci projektu Stephanik prvý modulárny satelit. Konzorcium slovenských a zahraničných firiem a inštitúcií získalo na jeho vývoj a výrobu takmer 16 miliónov eur z plánu obnovy a odolnosti. Vypustenie satelitu je naplánované na rok 2029.

Cieľom projektu je navrhnúť a vyvinúť prvý modulárny satelit s hmotnosťou nad 150 kilogramov. Ten má byť súčasťou budúceho európskeho systému rýchleho vypúšťania satelitov, ktorý umožní v krátkom čase nahradiť zlyhávajúce družice a pokryť špecifické potreby na obežnej dráhe. Projekt má zároveň pripraviť pôdu pre slovenský vesmírny ekosystém tým, že prepojí priemysel a akademickú obec vo výskume, vývoji a výrobe malých družíc. Posilniť má aj pozíciu Slovenska ako partnera Európskej vesmírnej agentúry (ESA).

Konzorcium zahŕňa niekoľko slovenských a zahraničných subjektov so silnými skúsenosťami s medzinárodnou spoluprácou v oblasti kozmického priestoru vrátane rámca ESA. Na vývoji a výrobe satelitu sa zúčastní 14 partnerov zo Slovenska, Nemecka a Španielska. Medzi nimi napríklad Slovenská technická univerzita, Elektrotechnický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústav experimentálnej fyziky SAV či Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Hlavným koordinátorom projektu je spoločnosť Bizzcom, ktorá prijíma financie z plánu obnovy a zodpovedá za ich rozdelenie medzi partnerov a celkové riadenie projektu.

„Stephanik nie je len satelit, ale národný míľnik. Ukazujeme, že Slovensko dokáže navrhovať, vyvíjať a vypúšťať pokročilé vesmírne technológie na európskej úrovni. Pre 3IPK je obrovskou cťou priniesť do projektu naše riešenia pre dôveryhodnosť a integritu dát, ktoré budú kľúčové pre jeho úspech,“ uviedol spoluzakladateľ zúčastnenej firmy 3IPK Juraj Zámečník. Ako dodal, projekt je symbolom technologického napredovania a strategickým skokom pre slovenský vesmírny priemysel.

Vedci zo Slovenskej akadémie vied objavili nové druhy húb z rodu Dermoloma či nový rod Neodermoloma. Výsledky dlhoročného výskumu publikovali v prestížnom časopise Medzinárodnej mykologickej asociácie IMA Fungus.

„Ukazuje sa, že rod Dermoloma, známy svojimi nenápadnými sivohnedými plodnicami, je omnoho rozmanitejší, než sme predpokladali. Analyzovali sme viac ako 350 vzoriek z Európy a zo Severnej Ameriky a potvrdili existenciu 36 druhov, z ktorých viaceré rastú aj na Slovensku. Devätnásť z nich je pre vedu úplne nových a boli opísané ako samostatné druhy spolu s novým rodom Neodermoloma,“ uviedol Slavomír Adamčík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.

Štúdia zároveň poukazuje na výhody dlhoročného zberu dát a širokej medzinárodnej spolupráce. „Nové druhy sa neskrývajú len v trópoch, ale aj v dobre preskúmaných regiónoch Európy. Podstatné je mať trpezlivosť a dostatočný počet zberov z čo najširšieho geografického územia, keďže mnohé z druhov sa počas posledných 15 rokov našli počas jednej alebo dvoch sezón. Toto by nebolo možné bez našich zahraničných spolupracovníkov, ktorí sú aj spoluautormi štúdie,“ zdôraznil Adamčík. Dodal, že ide o jasný dôkaz, že biodiverzita v ekosystémoch je stále nedostatočne preskúmaná.