Bratislava 2. mája (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Stredoveké rukopisy sa viazali aj do kože tuleních mláďat, poľská misia na ISS bude skúmať mikroriasy z extrémnych prostredí a kamery natočili šimpanzy pri delení sa o ovocie s obsahom alkoholu. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Zachovanie stredovekých kníh do súčasnosti v pôvodnej väzbe je vzácne. Štúdia skúmajúca knižné zbierky zachované v kláštoroch odhalila, že na väzby kníh sa používali aj exotické materiály vrátane koží plutvonožcov.

Knihy v stredoveku patrili medzi luxusné a drahocenné predmety. Pred vynálezom kníhtlače bola ich výroba nákladná a zdĺhavá, čo sa odrážalo aj na použitých materiáloch a cene jednotlivých zväzkov. Často boli viazané do kože, pretože bola odolná a pomerne jednoducho dostupná.

Vedci skúmali knižné zbierky z kláštora cisterciánov v Clairvaux na severovýchode Francúzska. Zamerali sa na biokodikologickú analýzu rukopisov z 12. a 13. storočia s dôrazom na použitie tuleních koží.

Biokodikológia skúma biologické informácie v materiáloch použitých pri výrobe rukopisných kníh. Autori štúdie využili inovatívne metódy, napríklad elektrostatickú zooarcheológiu hmotnostnou spektrometriou (eZooMS) a analýzu pradávnej DNA (aDNA).

„Široké využívanie tuleních koží cisterciánskymi knižnicami v kláštore v Clairvaux a jeho dcérskymi knižnicami v 12. a 13. storočí poukazuje na rozsiahlejšie obchodné cesty, ktorými zo severu kontinentálnej Európy prúdila napríklad mrožovina (mrožie kly),“ uvádza štúdia.

V rámci poľskej technologicko-vedeckej misie IGNIS na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) budú vedci skúmať mikroriasy z extrémnych prostredí, aby zistili, ako znášajú podmienky mikrogavitácie. Výsledky experimentu by mohli v budúcnosti prispieť k rozvoju technológií na produkciu kyslíka, potravín či nových látok počas vesmírnych misií.

Projekt Space Volcanic Algae povedie poľský astronaut Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Slawosz Uznaňski-Wišniewski. Zameria sa na meranie fotosyntézy a produkcie kyslíka pomocou inovatívneho senzora vyvinutého v spolupráci s Univerzitou v Tartu. Druhá časť skúmania sa bude venovať genetickým a morfologickým zmenám rias v podmienkach mikrogavitácie.

Výskum sa zameriava na mikroriasy pochádzajúce z vulkanických oblastí schopné prežiť v extrémnych podmienkach, ako sú vysoké koncentrácie kovov a plynov. Očakáva sa, že počas dvojtýždňového experimentu sa objavia nové produkty látkovej premeny s potenciálnym využitím v medicíne, farmakológii alebo environmentálnych technológiách.

Tím britských vedcov študujúcich šimpanzy na západe Afriky zdokumentoval, ako sa delili o fermentované ovocie.

Kamery rozmiestnené v národnom parku Cantanhez v štáte Guinea-Bissau ležiacom na západnom pobreží Afriky zachytili šimpanzy deliace sa o kvasené plody afrického chlebovníka. Neskoršia analýza potvrdila, že obsahovali etanol, uvádza vedecký tím z Exeterskej univerzity.

Šimpanzy zrejme alkohol používajú podobným spôsobom ako ľudia, uvádza štúdia zverejnená 21. apríla vo vedeckom žurnále Current Biology.

„Vieme, že pitie alkoholu u ľudí uvoľňuje dopamín a endorfíny, čo spôsobuje pocity šťastia a uvoľnenia,“ uvádza v tlačovom vyhlásení Anna Bowlandová z univerzitného Centra pre ekológiu a ochranu prírody.

„Okrem toho vieme, že požívanie alkoholu spolu s inými osobami, napríklad v rámci tradičného hodovania, pomáha vytvárať a posilňovať sociálne väzby. Takže teraz vieme, že šimpanzy žijúce v divočine spoločne konzumujú ovocie obsahujúce etanol. Otázka znie – majú z toho podobné benefity?,“ dodala.

Podľa vedcov je pozoruhodné, že sa šimpanzy podarilo zachytiť pri delení sa o ovocie. Zvyknú ho totiž konzumovať osamote. Myslia si preto, že by mohlo ísť o rané štádium hodovania.